Sendreiovci z Kokavy nad Rimavicou

Rómska hudba učarovala od nepamati mnohým z nás. Svoje o tom vedia aj manželia Sendreiovci z Kokavy nad Rimavicou z okresu Poltár, ktorí svojím talentom spievať a hrať rómske piesne spolu so svojou kapelou Kokavakére Lavutára ohúrili a očarili nielen mnohých Slovákov, ale žnú jeden úspech za druhým aj v zahraničí. Pri príležitosti Svetového dňa Rómov, ktorý sa koná 8. apríla, sme vyspovedali speváka Vladimíra Sendreia (50), aby sa s nami podelil o svoje zážitky a úspechy.

Dnes ste už známy u nás i vo svete. Spomeniete si niekedy na vaše začiatky?

Moje začiatky boli venované deťom, rómskym deťom, ktoré v Kokave nevedeli zmysluplne využit svoj voľný čas, a tak sme sa s kamarátom Ľubomírom Radičom dohodli, že založíme tanečný súbor Romani luluďi – Rómsky kvietok, ktorý za tri mesiace pôsobenia prešiel celé Slovensko a podarilo sa nám dostať aj na svetové festivaly v Poľsku, Českej republike, Maďarsku, Rumunsku, kde začala moja manželka Janka spievať a ja som tvoril choreografie. Súbor funguje dodnes, no od roku 2001 je pod vedením mojej dcéry Janky a má za sebou veľke úspechy, napríklad účinkovanie v televíznom programe.

Ako skupina Sendreiovci, pod názvom Kokavakere lavutáre máte za sebou mnoho rokov tvrdej práce. Ako často koncertujete?

Práve z tohto súboru som mal úmysel založiť kapelu s tradičnými hudobnými nástrojmi ako sú husle, cimbal a udržať rómsku hudbu nielen v modernom prevedení. S kapelou Kokavakere Lavutára sme dosiahli veľké úspechy, nielen pre nás samotných, ale i pre Rómov a pre Slovensko. Spomeniem len účinkovanie našej hudby v americkom filme Sherlock Holmes Hra tieňov, 9-dielny seriál v súkromnej televízii Sendreiovci a iné projekty.

Kde všade, a nemyslím tým naše Slovensko, ste už hrali?

S kapelou sme prešli veľké mestá a sme hrdí na to, že naša rómska hudba znela v takých sálach ako Carnegie Hall v New Yorku, Lucerna Praha, Synagoga Wroclav, Synagoga Oslo, Berlínske divadlo. Tešíme sa z nového hudobného projektu so skupinou Para a Moja reč. S nimi teraz často účinkujeme na koncertoch, máme aj spoločné skladby. Pred rokom sme zožali veľký úspech na festivale Pohoda v Trenčíne, kde sme účinkovali  pred 10-tisíc divákmi, a to už bol pre nás nezabudnuteľný zážitok. Často hrávame na romských aj nerómskych svadbách po celom Slovensku.

Blíži sa 8. apríl, Svetový deň Rómov, chystáte sa ho nejako osláviť?

8. apríl oslávime v Prahe na spoločnom koncerte so skupinou Para a Moja reč. Súbor Romani Luluďi účinkuje v Poltári na Dni Rómov a členovia detského zboru Čerchenora účinkujú v televíznom programe v Prešove, takže aktivít je dosť.

Čo považuješ doposiaľ za váš najväščí úspech?

V kapele pokladám za úspech účinkovanie v Sherlock Holmes a pozvanie na premiéru do Londýna na červený koberec, kde sme sa stretli osobne s hercami filmu a ocenenie Krištáľové krídlo za dokument Jara Vojteka Cigáni idú do volieb.

Viem o tebe, že kapela nie je tvoja jediná aktivita, ktorej sa venuješ. Čomu teda ešte?

Pracujem ako terénny pracovník v obci Zlatno, ďalej mám na starosti občianske združenie Láčho drom – Dobrá cesta zamerané na zlepšenie života Rómov. Tu by som spomenul ocenenie Gipsy Spirit za projekt Zamestnanie Rómov v regióne, menovanie za ambasádora boja proti chudobe, ambasádor dobrovolníctva a od roku 2013 poradca splnomocnenca vlády pre občiansku spoločnosť. Spolu s manželkou Jankou sme sa rozhodli, že pomôžeme rómskym deťom prezentovať svoj talent za doprovodu našej kapely. Zbor Čerchenora (v preklade Hviezdičky) je zložený z detí z celého Slovenska a majú za sebou mnoho úspechov a predstavení, kde prezentujú svoj talent. Spoločne s nimi sme spolupracovali s takými osobnosťami ako Janko Kuric, Peter Lipa, Dominika Mirgová, Tono Popovič, Matúš Valo, Lasky. Výsledky práce s deťmi sú viditeľné aj vďaka zaangažovaniu aktivistov z Poltára, Kokavy a okolia.

Až sa ťa bojím opýtať, pri toľkých aktivitách, na tvoju ďalšiu lásku, a tou je futbal?

Musím povedať, že už od 9 rokov som bol futbalista. Môj relax je dodnes futbal. Kedže som nepracoval, hrával som profesionálne a živil som sa futbalom. Hrával som 2. ligu v Rimavskej Sobote, ako vojak som hral za Malacky, za okresné mesto Poltár a skončil som ako 45-ročný s futbalom tam, kde som začal svoju futbalovú karieru – v Kokave nad Rimavicou. Teraz už len každú nedeľu sledujem mojich dospelých synov, ktorí idú v mojich futbalových šľapajách.

O Rómoch sa často hovorí, že sú málo aktívni a neradi pracujú. Ty aj s kapelou ste živým dôkazom toho, že všetko sa dá. Chcel by si niečo odkázať, nejako nabudiť alebo podporiť ostatných?

Každodenne pracujem so sociálne slabšími občanmi a veľmi ma ťaží, keď im nevieme vyriešiť ich situáciu, iba napomôcť prežiť. Verte mi, aj nerómvia majú životné problémy, je tu chudoba a cítiť ju i v našom regióne, takže nie je to tak, ako píšu médiá. Ponúk práce je málo a nie každý môže cestovať za prácou do zahraničia, rodina sa tým narúša a tak tí, čo ostávajú živoria a prežívajú. Viem, čo je pre nás Rómov dôležité, iste aj vzdelávanie, ale i na to potrebujete žiť lepšie a byť zamestnaný. Ľudia nás na Slovensku pokladajú za nejaké osobnosti, a preto sa snažíme šíriť pravdu o Rómoch, že na svete nie sme všetci rovnakí. Bojujeme proti predsudkom svojím príkladom.

Text: annaT