Na Slovensku pribúda počet dusných dní

V letných mesiacoch nás častejšie potrápia dusné dni. Dusno predstavuje subjektívny nepríjemný pocit vyvolaný kombinovaným účinkom vyššej teploty a vyššej relatívnej vlhkosti vzduchu na ľudský organizmus pri slabom vetre. Vyskytuje sa najmä pred búrkou.    

Hranicou pre pocit dusna je pri relatívnej vlhkosti vzduchu 100 percent už teplota 16,5 stupňa C, pri relatívnej vlhkosti 50 percent teplota 27,9 stupňa C a pri vlhkosti 30 percent až 36,9 stupňa C. Keďže ide o subjektívny pocit, hranica dusna bola presne stanovená na základe jednej z vlhkostných charakteristík a to tzv. tlaku vodnej pary. V meteorológii je dusný deň na meteorologickej stanici zaznamenaný v prípade, ak je o 14. hodine miestneho času nameraný tlak vodnej pary s hodnotou 18,8 hPa a vyššou.     

Najvyšší počet dusných dní býva v letnom období v nížinách, s rastúcou nadmorskou výškou ich počet klesá. V nadmorských výškach nad 1000 metrov sa už takmer nevyskytujú. V posledných rokoch však bol zaznamenaný častejší výskyt dusných dní aj v týchto polohách, napríklad na meteorologických staniciach Štrbské Pleso (1322 m n. m.) alebo Telgárt (900 m n. m.).     

Zaujímavý je vývoj počtu dusných dní na meteorologických staniciach na strednom a najmä východnom Slovensku. Výrazný nárast počtu takýchto dní od roku 1951 nastal predovšetkým v Poprade a tiež aj na meteorologických staniciach Košice - letisko a Kamenica nad Cirochou. V Poprade bol od roku 2004 každý rok zaznamenaný aspoň jeden a viac dusných dní, pričom ešte v 50. až 80. rokoch 20. storočia v tejto oblasti boli celkom bežné roky, v ktorých sa nevyskytol ani jeden dusný deň.     

V regiónoch severného a východného Slovenska v minulosti bolo v lete typické, že sa tam vyskytovalo veľa oblačnosti a častejšie tam aj pršalo. Toto neumožňovalo výraznejší vzostup teploty vzduchu cez deň, ale približne v poslednom štvrťstoročí začínajú aj v týchto oblastiach Slovenska pribúdať dni s častejším a dlhšie trvajúcim slnečným svitom, pričom zrážky sa koncentrujú skôr do búrkových lejakov. Dlhšie trvajúci slnečný svit vplýva na vzostup teploty vzduchu cez deň a súčasne v období výskytu búrok môže byť aj vysoká vlhkosť vzduchu, čo v kombinácii vyvoláva dusno. Informácie poskytol Marek Švec zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.

TASR