Zsolt Osaďan: Box je pre mňa nová výzva

Má iba osemnásť rokov a na konte už štrnásť titulov majstra Slovenska v kickboxe. Zsolta Osaďana z Box Clubu Lučenec poznajú aj za našimi hranicami. Teraz začína mať úspechy aj v boxe.

Na majstrovstvách Európy získal striebro a bronz, na svetovom šampionáte bol piaty. Stredoškolák zo stavebnej priemyslovky je už tri roky v boxerskom ringu ako doma. Medzi mužmi získal dva majstrovské tituly. Kickbox začal Zsolt trénovať v roku 2005. „Vtedy som ešte nemal celkom jasno v tom, ktorý šport je pre mňa ten pravý. Mojím prvým trénerom bol Karol Filka. No netrvalo dlho a kickbox ma zaujal natoľko, že som v ňom chcel napredovať,“ prezrádza Osaďan, ktorý zaznamenal prvý úspech v Slovenskom pohári v Nových Zámkoch. Nastúpil vo váhovej kategórii do 30 kg a hneď aj bodoval. Okrem kickboxu mu učaroval aj box. Zsolt tvrdí, že oba športy majú k sebe veľmi blízko. „Trénovali sme spolu s chalanmi z Box Clubu a pred troma rokmi som sa rozhodol vyskúšať to aj v pästiarskom ringu. Box je pre mňa nová výzva,“ potvrdil šikovný boxerista s tým, že kickbox na klinec ešte neplánuje zavesiť. Aj v boxe by pritom chcel dosiahnuť minimálne toľko, čo v kickboxe. Podľa Zsolta je však v boxe náročnejšie presadiť sa, obzvlášť teraz, keď už nastupuje medzi mužmi.

Hladný po boxerských vavrínoch

Avšak vidina zisku majstrovských titulov ho ženie vpred. Jeho trénermi sú Hugo Hojtel a Štefan Bohinský, s ktorými sa mu spolupracuje veľmi dobre. Navyše, v Box Clube vládne priateľská atmosféra. Napriek tomu, nastupuje vo farbách iných mužstviev. V kickboxe to je ŠKP Banská Bystrica. Ako boxer hosťuje v nitrianskom BC Stavbár a nastupuje za ŠKP Bratislava. Svoj prvý zápas v boxe, rovnako ako v kickboxe, absolvoval v Maďarsku a v oboch prípadoch vyhral hneď v prvom kole technickým K.O. V športe zažil talentovaný mladík aj sklamanie. „Napokon, určite ich zažil takmer každý športovec. V mojom prípade ma najviac sklamali niektoré sporné verdikty rozhodcov. Je ťažké stráviť pocit krivdy. Najmä vtedy, keď ide o medailu. Sú zápasy, kde sa nad tým dá mávnuť rukou. No nie vždy je jednoduché udržať nervy na uzde. Chce to poriadnu dávku sebazaprenia,“ vysvetlil Zsolt, ktorý sa snaží skĺbiť školu a šport. Našťastie, profesori občas pri ňom zvyknú prižmúriť oko, keď vedia, že sa pripravuje na súťaž. Študent im je za to vďačný, no určite to nechce zneužívať. „Mojím cieľom je pracovať na sebe, napredovať a rozširovať svoju medailovú zbierku, najmä na medzinárodnej pôde,“ dodal na záver mladý športovec.

(cor)