Vládny salónik na bratislavskom letisku je ohrozený

Unikátny interiér vládneho salónika na bratislavskom letisku ohrozuje rekonštrukcia objektu, v ktorom je umiestnený.

Ministerstvo vnútra SR, ktoré verejné obstarávanie na rekonštrukciu budovy svojho Leteckého útvaru zabezpečuje, tvrdí, že nové požiadavky na prevádzku objektu, jeho dispozično-prevádzkové riešenie a splnenie bezpečnostných parametrov neumožňujú použiť interiér zo 70. rokov minulého storočia v jeho súčasnej podobe.

„Ministerstvo vnútra si malo od Úradu pre verejné obstarávanie zistiť, ako sa postupuje v prípade, že je objekt jasne autorsky definovaný ako architektonické dielo. Nevyžiadalo si ani stanoviská architektov, dizajnérov, pamiatkarov, či kultúrnej verejnosti,“ reagoval spoluautor vládneho salónika architekt Ján Miloslav Bahna. Tvrdí, že ho ministerstvo v súvislosti s rekonštrukciou nekontaktovalo, ani nežiadalo o poskytnutie licencie.

Kultúrna bieda

„Myslím si, že v tejto kultúrnej biede je potrebné zachovávať tradície, aby súčasnosť mala na čo nadväzovať. Salónik sa nachádza v starej budove letiska, ktorú sme rekonštruovali pre vtedajšie potreby bez búrania. Je dokladom, že sme tu mali leteckú kultúru už od prvej republiky a tiež za tvrdého socializmu,“ povedal Bahna.

Podotkol, že interiér vytvorili špičkoví slovenskí remeselníci v Ústredí umeleckých remesiel. Rezort vnútra uviedol, že aj keď sú na budovu kladené nové požiadavky, v súťažných podkladoch je napísané, aby uchádzači zvážili možnosť aspoň čiastkového využitia súčasného interiéru práve pre jeho nepopierateľnú kultúrnu hodnotu.

„Využitie súčasného interiéru bude predmetom riešenia pri spracúvaní projektu stavby so zhotoviteľom projektovej dokumentácie po ukončení verejného obstarávania, ktoré v súčasnosti prebieha,“ napísala Alena Koišová z ministerstva vnútra.

Tvorivé riešenie

Bahna si myslí, že ak bude salónik súčasťou nového väčšieho komplexu, treba jeho integrovanie v tomto novom komplexe tvorivo riešiť. „Verím, že architekti, ktorí sa prihlásia do výberového konania, budú mať v sebe dosť kultúry a citu pre vzniknutú situáciu,“ povedal. „Je to dielo najvýznamnejšieho slovenského interiéristu druhej polovice 20. storočia architekta Vilhana (Vojtech Vilhan zomrel v roku 1988 – pozn.) v spolupráci s architektom Bahnom, ktorý by sa mal možno vyjadriť k tomu, ako sa ide nakladať s jeho dielom,“ povedal historik architektúry z Slovenskej akadémie vied Peter Szalay.

Myslí si, že interiér salónika by sa mal zachovať, podobne ako sa zachovávajú interiéry zámkov zo 17. a 18. storočia. „Hodnota je na jednej strane v celej tej komplexnosti, že architekti tvorili do detailu od nábytku po obklady, tak, ako sa to robilo v tom 18. a 19. storočí. V 20. storočí to už nebolo takým zvykom, vtedy sa skôr zariaďovali miestnosti, v podstate tak ako dnes,“ vysvetlil Szalay. Vyzdvihol aj kvalitné remeselné spracovanie interiéru. Podľa neho je na škodu, že je zväčša ukrytý pred očami verejnosti a vie si predstaviť, že riešením ako zachrániť dielo architektov, by bolo jeho premiestnenie. Bahna s tým celkom nesúhlasí.

Posledná možnosť

„Zachovanie interiérových prvkov je len tá posledná možnosť, pretože to je už vytrhnutie z kontextu,“ povedal. Vládny salónik pochádza z rokov 1972 a 1973, jeho autormi sú architekti Vilhan a Bahna. Autorom reliéfov je Vladimír Kompánek (zomrel v roku 2011). Podľa Bahnu bol interiér v štýle hi-tech publikovaný v rôznych zahraničných architektonických časopisoch a knihách a postupne sa stal ikonou moderného slovenského interiéru. Rekonštrukcia budovy vládnej letky súvisí s predsedníctvom Slovenska v Európskej únii v roku 2016.

„Terajšia budova so salónom nie je dôstojným miestom na prijímanie vysokých predstaviteľov členských štátov, ktorí budú Slovenskú republiku počas nášho predsedníctva navštevovať a samotné letisko takéto priestory nemá k dispozícii,“ povedala Koišová o dôvodoch rekonštrukcie. Ministerstvo predpokladá, že na ňu vynaloží 190 000 eur.

TASR