Veronika Šimová, hráčka BKŽ Levice

Narodila sa v Nových Zámkoch a má 16-ročnú sestru. Základnú školu s vyučovacím jazykom maďarským začala navštevovať v Želiezovciach. V tomto krásnom mestečku Veronika vydržala až do siedmeho ročníka. Po jeho ukončení prestúpila do Levíc na školu, ktorá sa špecializuje na basketbal. Následne ju prijali na Strednú priemyselnú školu strojnícku v Leviciach, kde chodila do športovej triedy. V súčasnej dobe študuje na Ekonomickej fakulte v Komárne, odbor podnikové hospodárstvo a manažment. Medzi jej záľuby patrí cestovanie, zábava s priateľmi a posilňovňa.

V koľkých rokoch ste začali s basketbalom?

Bolo to v 4. ročníku na základnej škole v Želiezovciach, kde som začala chodiť na basketbalový krúžok. O dva roky neskôr sa u nás na škole zastavil manažér levického klubu Peter Saláti, či tam nenájde niekoho, kto by sa tomu chcel venovať naplno. Ja som sa rozhodla, že to skúsim a dodnes sa v Leviciach venujem tomuto krásnemu športu.

Prečo práve basketbal?

Bolo to neplánované. V škole nám rozdali prihlášky s krúžkami kultúrneho a športového zamerania, z ktorých ma najviac zaujal basketbal. Čím častejšie som navštevovala telocvicňu, tým viac som si uvedomovala, že to je ten šport, ktorý ma baví. Na druhej strane, už vtedy som medzi ostatnými s mojou výškou vynikala a myslela som si, že by bola škoda to nevyužiť.

Opíšte nám vašu doterajšiu basketbalovú kariéru.

Ako som už spomínala, basketbal som začala hrať na základnej škole a bola to iba záujmová činnosť. Postupne som začala chodiť na tréningy do Levíc. Aj preto som kvôli tomu do Levíc prestúpila na základnú školu a začala som hrať v kategórií starších žiačok. Už ako 15-ročnej sa mi naskytla možnosť hrať extraligu v Leviciach, ale v baráži proti Slovanu Bratislava, sme, bohužiaľ, vypadli. Dostala som sa do reprezentácie 16-ročných dievčat, zúčastnila som sa ME v Lotyšsku. Taktiež som sa dostala do výberu 18-tky, bola som nominovaná do užšieho výberu. Pred tromi rokmi sme postúpili s dievčatami z druhého miesta do najvyššej ženskej basketbalovej súťaže na Slovensku a dá sa povedať, že tento stav stále pretrváva.

Ktorý tréner vám dal najviac a ovplyvnil vaše basketbalové myslenie?

Tréner Peter Kováčik, ktorý nás dostal do extraligy. Som mu veľmi vďačná, nakoľko mi dal veľa príležitostí v extralige a tam som sa aj naučila, čo je basketbal. Moje myšlienky smerovali len k basketbalu, tým myslím dvojfázové tréningy, zápasy a všetko okolo basketbalu.

Čo by ste chceli dosiahnuť v športovom, a samozrejme, aj v osobnom živote?

Bohužiaľ, v každom športe musíme rátať so zraneniami a tie ma veru neobišli. Som po dvoch plastikách kolena (roztrhnutý predný krížny väz) a vtedy sa človek aj zamyslí, či to ma ešte význam. Bez basketbalu si to veľmi neviem predstaviť, keďže to robím celý život. Ale môže sa stať, že sa vyberiem iným smerom a od basketbalu si dám pauzu. Keďže študujem na Ekonomickej fakulte, momentálne sa sústreďujem na štátnice a na písanie bakalárskej práce. Čo bude potom, nad tým budem rozmýšľať neskôr.

Akú má úroveň basketbalová extraliga žien?

Úroveň sa odzrkadľuje podľa finančných možností klubov. Napríklad Good Angels Košice má veľmi dobrú kvalitu a veľmi dobré hráčky z euroligových družstiev. Ale takisto aj Ružomberok, Šamorín či Piešťany.

Váš basketbalový vzor?

Basketbalový vzor nemám. Ako malá som sledovala basketbal v televízii, ale vzor som nikdy nemala. Snažím sa z každého hráča zobrať si to najlepšie.

A na záver, aké mate neresti?

Je veľmi ťažko povedať, aké mám neresti. O tom by asi vedeli skôr porozprávať moje spoluhráčky.

Ján Jančo