Prezident: Hlavným objektom môjho pôsobenia bol občan

Politická situácia na Slovensku je dobrým príspevkom k podpore stability, susedskej spolupráce a dialógu v regióne strednej Európy.

Komparatívnou výhodou SR pritom je, že sa vláde darí udržiavať politicky stabilné prostredie, dlhodobý sociálny zmier a že máme relatívne dobre odborne pripravenú pracovnú silu. Vo svojom príhovore pred poslancami Národnej rady SR to dnes (11.6.) vyhlásil prezident Ivan Gašparovič, ktorý v nedeľu (15.6.) napoludnie vo funkcii hlavy štátu po desiatich rokoch končí.

Gašparovič tvrdí, že hlavným objektom jeho pôsobenia bol občan. „Zo stretnutí s občanmi som čerpal pozitívnu energiu pre svoju prácu. Priamo v kontakte s občanmi som strávil takmer polovicu času mojich prezidentských mandátov a občanovi aj prenechávam komplexné hodnotenie mojej práce,“ odkázal.

Obdobie, v ktorom stál na čele štátu, však považuje aj napriek svetovej finančnej a hospodárskej kríze za najúspešnejšie v novodobej histórii Slovenska. „Myslím národne, cítim sociálne. To je moje celoživotné krédo. Obsahuje základné princípy konania najvyššieho ústavného činiteľa,“ poznamenal.

Stojí si za stanoviskom

Prezident je presvedčený, že počas ostatných desiatich rokov nedošlo k situácii, ktorá by znefunkčnila chod ústavných inštitúcií. „Niektorí spochybňujú môj postup v záležitosti menovania generálneho prokurátora. Stále si pevne stojím za svojím stanoviskom, že môj postup bol právne i politicky správny,“ deklaroval Gašparovič s tým, že spoluprácu so štyrmi vládami, s pravicou aj ľavicou, hodnotí ako úspešnú.

Na margo stavu krajiny poznamenal, že naša pozícia v zahraničnej politike je výhodná. „Sme členom NATO a EÚ. Stali sme sa súčasťou Schengenského priestoru a eurozóny. Nemusíme a ani nemôžeme osamotene čeliť politickým a bezpečnostným hrozbám a rizikám,“ podotkol s tým, že je v našom záujme, aby sa táto situácia udržala. Podľa prezidenta sa nedá prehliadnuť, že SR má v mnohých oblastiach problémy s vlastnou vnútornou integráciou. Poukázal tu aj na roztrieštenú pravicu.

„V uplynulom štvrťstoročí prebehla kryštalizácia politickej scény, ale politické siločiary, zvlášť na pravej strane politického spektra, nie sú ešte stále zreteľne vyprofilované. Až na výnimky politické strany na Slovensku zatiaľ nezískali trvalejšiu legitimizáciu verejnosti. Ich legitímny cieľ – získať moc, prestáva byť pre občana príťažlivý. Jeho apatia a frustrácia pramenia z pocitu nesúhlasu a sklamania z obsahu a štýlu politiky,“ myslí si.

Extremistické prejavy v politike

Do politiky sa tak dostávajú neštandardné a extrémistické prejavy, pričom dlhodobo neriešené problémy zvyšujú u občana pocit frustrácie a nedôvery najmä k niektorým stranám a politikom. Za kľúčový problém spoločnosti označil Gašparovič pretrvávajúcu vysokú nezamestnanosť a polarizáciu spoločnosti, ktorá sa prejavuje tak v oblasti bohatstva a chudoby, pracovných príjmov, ale aj prístupu k vzdelaniu, zamestnaniu a informáciám.

„Nikdy doteraz nebolo tak extrémne koncentrovanie bohatstva a finančnej moci, ale aj informačnej moci, v rukách tak úzkej elity, ako je to v súčasnosti,“ upozornil. V tejto súvislosti pripomenul, že Slovensko v čase realizácie nevyhnutných ekonomických reforiem sprevádzaných negatívnymi dopadmi, najmä v oblasti nezamestnanosti, nezasiahli masové nepokoje. „Slovensko prejavilo obdivuhodnú sociálnu trpezlivosť a stabilitu,“ odkázal.

Za časovanú bombu označil tzv. rómsky problém. „Dlhodobé riešenie sociálnych problémov časti rómskych komunít, ktoré im uberá ich perspektívu sociálnej inklúzie, je riešiteľné iba ako obojsmerný proces,“ odporučil.

Pôsobenie médií

Gašparovič sa nevyhol ani pôsobeniu médií, ktoré podľa jeho slov vytláčajú spoločnosť a nadmerne preberajú jej pôvodné poslanie kritického posudzovania diania v krajine. „Väčšina médií už nie je pre verejnosť objektívnym sprostredkovateľom informácií a názorov, ale je pričasto ich spolitizovaným manipulátorom. Médiá nie sú súčasťou politického systému, ale často sa tak správajú,“ zdôraznil.

Na margo korupcie poznamenal, že podkopáva dôveru občanov v demokratické inštitúcie, poškodzuje hospodárstvo a pripravuje štát o príjmy. „Súdnictvo, prokuratúra i polícia potrebujú zaviesť do svojej činnosti taký štýl riadenia a také systémové opatrenia, ktoré zvýšia ich dôveryhodnosť v spoločnosti,“ odkázala hlava štátu. Prezident pokračoval, že alarmujúco nízku dôveru spoločnosti majú dlhodobo súdy. „Činnosť súdnej moci bola nevhodne spolitizovaná. Povesť sudcov utrpela ťažko pochopiteľnými žalobami na diskrimináciu, angažovaním sa sudcov v politike, viacerými prípadmi nečinnosti, spornými rozhodnutiami a podozreniami z korupcie. Vybavenosť vecí je stále nízka a počet prieťahov narastá,“ povedal s dôvetkom, že akýkoľvek návrh podporujúci zmeny v slovenskej justícii treba uvítať.

Za strategický cieľ slovenskej spoločnosti považuje Gašparovič trvalo udržateľný rozvoj kvality života slobodných občanov smerovaním k znalostnej spoločnosti. Takej, ktorá podporí rozvoj aj priemyslu, aj sféry služieb. „Úlohou štátu bude odstrániť regionálne rozdiely a naďalej zabezpečovať fyzickú, politickú, hospodársku, energetickú, sociálnu a potravinovú bezpečnosť občanov,“ apeloval. Gašparovič na záver poďakoval všetkým, ktorí mu dali dôveru počas desiatich rokov stáť na čele našej krajiny a všetkým, ktorí mu pomáhali. Svojmu nástupcovi Andrejovi Kiskovi zaželal v práci i osobnom živote veľa zdravia a dobrých rozhodnutí v prospech Slovenska.

TASR