Môže za neúspech vášho dieťaťa zlý učiteľ?

Profesor psychológie Robert Rosenthal spolu so svojím tímom spravil ešte v roku 1968 v nižších triedach na základnej škole nasledujúci experiment, dnes už známy ako Pygmalion efekt.

Na začiatku školského roku dali deťom inteligenčné testy a učiteľom povedali, že na základe týchto testov je možné predpovedať pokrok, ktorý môžu žiaci v nasledujúcom roku urobiť. A  že test dokonale odlíši tých, ktorí majú najväčšie predpoklady byť vynikajúcimi študentmi.

Učiteľom potom dali mená študentov, ktorí z testov vyšli ako veľmi sľubní a nádejní. V skutočnosti mená vyberali náhodne. Učitelia potom týmto "talentovaným" deťom venovali vedome i nevedome celý rok viac pozornosti a energie.

Vplyv testu na deti

Keď žiaci na konci roka znovu robili inteligenčné testy, tí, ktorí boli predtým náhodne označení ako viac talentovaní, sa zlepšili najviac so všetkých a dosahovali oveľa lepšie výsledky ako ostatní.

Test potvrdil tzv. seba naplňujúce prorotctvo, že to, čo vnímame, je do veľkej miery našim vlastným dielom. Že vedome ovplyvňujeme situácie a ľudí okolo seba tak, až naplnia naše očakávania.

Pozitívne hodnotenia osobnosti môžu skutočne viesť k zlepšeniu a naopak. Pokiaľ je očakávanie pozitívne označuje sa ako Pygmalion efekt, ak negatívne, ide o Golemov efekt.

Ako to vyzerá v praxi

Praktické uplatnenie týchto overených psychologických poznatkov ma značný vplyv v oblasti výchovy a vzdelávania.

Pokiaľ je učiteľka akýmkoľvek spôsobom zaujatá a hodnotí napr. prváčika na základne vlastných neopodstatnených predpokladov, môže dieťa ovplyvniť do takej miery, až prestane veriť v samo seba a poznačí to jeho ďalší posun.

To platí i v prípade, ak je dieťa od učiteľa či rodiča chválené, povzbudzované a motivované. Je tak veľká pravdepodobnosť, že snaha nevyjde nazmar a z vášho dieťaťa sa stane šikovný žiak a zdravo sebavedomá osobnosť.

N.B