D. Demečko: Ženský basketbal v meste prežije aj naďalej

Úvodná sezóna ako z partesu, v ktorej dievčatá zo Spišskej Novej Vsi (SNV) vybojovali medailu. Druhá už nebola natoľko úspešná, kedy baby nedokázali prejsť do semifinále súťaže. Zároveň klub dostal dištanc a hráčky nemohli nastúpiť na stretnutia o umiestnenie. Nielen o tom bol na Spiši ženský basketbal v sezóne 2013/2014. V rozhovore to potvrdil tréner Dávid Demečko.

Pre ženský basketbal v SNV to bol už druhý ročník medzi slovenskou elitou. Aká to bola sezóna oproti vlaňajšej?

Sezóna sa rozbehla celkom dobre. Odohrali sme dobré stretnutia. Spoločná súťaž s maďarskými a jedným chorvátskym družstvom bola veľmi kvalitná. Zo slovenských družstiev sme porazili každého, okrem Good Angels. Zápasy o semifinále boli o niečom inom. Šamorínčanky boli lepšie. My sme do súbojov mohli vložiť viac bojovnosti a srdiečka a výsledok by bol možno opačný…

V minulom ročníku, ktorý bol pre ženský basketbal v meste premiérový, ste nazbierali množstvo skúseností. Ako ste ich dokázali využiť?

Výhoda bola v tom, že som lepšie poznal jednotlivé družstvá a hráčky, herný štýl a vedel som, čo môžem od koho očakávať. Ale každý jeden zápas a každá nová skúsenosť nás posúvali dopredu.

V čom bol najväčší rozdiel medzi prvými dvomi ročníkmi?

V minulej sezóne sme získali medailu, teraz nie. V MEL (Middle European League) musí mať družstvo širšiu a kvalitnejšiu lavičku ako v slovenskej extralige. Všetko záleží na tréningovom procese a fyzickej, taktickej a technickej pripravenosti hráčok. Klub zatiaľ nemá mládežnícku pyramídu. Spolupracujeme s ŠKBD SNV (pozn. Športový klub basketbalu dievčat), ale tam ešte nie sú dievčatá v takom veku, aby sme nimi mohli doplniť družstvo. Určite dve alebo tri hráčky zapojíme do tréningu v nasledujúcej sezóne.

Novovešťanky striedali lepšie výkony s horšími. Ktoré momenty boli najlepšie počas sezóny?

Najviac potešili výhry v dlhodobej časti nad silnými súpermi. Či to bolo víťazstvo v Piešťanoch, Šamoríne alebo doma s Ružomberkom.

A opýtame sa vás aj na ťažšie okamihy sezóny…

Ťažko sa družstvo vyrovnávalo so zranením Reginy Palušnej a odchodom Whitcombovej. Boli to kľúčové basketbalistky, ktoré bolo náročné nahradiť. Ak by sme ostali v takom zložení až do konca sezóny, mohli sme v tomto ročníku hrať finále proti Good Angeles. Ale šport je taký. Hráčky, ktoré prišli, ich nedokázali nahradiť. Možno potrebovali dlhší čas, aby sa zohrali s tímom. Veril som, že výhra nad Šamorínom v Slovenskom pohári bude impulz, ale nevyšlo to. Ťažko sa znášala prehra na Slovane, ktorá nás pred play-off odsunula na nižšiu pozíciu. Dlho som sa z tejto porážky spamätával.

Ak by ste mali možnosť zmeniť niečo v minulej sezóne, čo by to bolo?

Už pozerám len dopredu, čo treba zmeniť a urobiť, aby sme boli v ďalšej sezóne úspešnejší.

V médiách opäť rezonovala téma o podivnom prístupe majiteľov k bývalým hráčkam...

Médiá sú médiá. Hráčky v tejto a aj minulej sezóne mali vytvorené výborné podmienky pre svoju profesionálnu basketbalovú činnosť. Každý rieši situácie inak, ale všetko je o trpezlivej komunikácii a dohode. Majitelia klubu sa stále snažili vytvoriť rodinnú atmosféru, ktorá v družstve aj panovala.

Klub nakoniec dostal dištanc a nenastúpil ani na stretnutie o umiestnenie. Čo bolo príčinou stopnutia v súťaži?

Ako tréner som o týchto veciach informovaný, ale rešpektujem rozhodnutia majiteľov klubu.
Môžem len povedať, že ženský basketbal v meste prežije aj naďalej.

Aké sú ciele do ďalšieho ročníka?

Najskôr si musíme sadnúť s majiteľmi klubu a predebatovať, čo ďalej. Predbežne vieme, ktoré hráčky by mohli v družstve ostať. Musíme však porozmýšľať, ako celkovo káder vyskladáme.

Branislav Sarňák