Agresívne praktiky nebankoviek pokračujú

Nekalé a agresívne obchodné praktiky zo strany nebankových spoločností v ostatných rokoch enormne narastajú.

Na Slovensku sú tisíce spotrebiteľov, ktorí boli poškodení a stále sú poškodzovaní nebankovými subjektmi. O to horšie je toto konštatovanie, že často ide o skutočne marginalizované vrstvy obyvateľstva, ktoré sa nachádzajú vo veľmi zložitej finančnej situácii a jediné východisko vidia v rýchlej pôžičke od nebankového subjektu.

Uvádza sa to v správe ministerstva spravodlivosti (MS) o pôsobení úžerníckych nebankových spoločností a enormnom náraste exekučných konaní, ktorú majú na stole poslanci Národnej rady SR.

Úžerné praktiky

Na trhu je aktuálne niekoľko stotisíc zmlúv spoločností, na základe ktorých celková odplata za rok dosahuje až 98 percent. Takáto hodnota znamená, že ak si spotrebiteľ požičia 200 eur, musí za rok vrátiť 398 eur. Zmluvné podmienky však ustanovujú, že tretina z celkovej odplaty je úrok, tretina je poplatok za spracovanie alebo za iné administratívne náklady a tretina sú rôzne iné poplatky.

Rezort spravodlivosti rozlišuje tri najčastejšie úžerné praktiky. Prvou je, že v zmluve sa uvedie tzv. zmluvná odmena, ktorá neraz tvorí 60 až 80 percent požičanej istiny, pričom v zmluve sa ďalej vôbec neuvádzajú úroky požadované od spotrebiteľa. Veriteľ vyhlasuje, že úver alebo pôžička sú bezúročné a bez poplatkov. V skutočnosti však spotrebiteľ zaplatí odplatu vo výške 60 až 80 percent, ktorou je neraz vopred požadovaná odmena.

Exekúcie

Druhý spôsob spočíva v tom, že veriteľ uvedie v zmluve povinnosť vrátiť istinu navýšenú o 80 až 90 percent, pričom vo všeobecných obchodných podmienkach sa uvádza, že tretina z požadovanej odplaty sú úroky, tretina poplatky s poskytnutím úveru a tretina odmena veriteľa za poskytnutie úveru. „V skutočnosti ide opätovne o skrývanie skutočnej odplaty do poplatkov a klamanie spotrebiteľa,“ tvrdí MS.

Podstatou tretej praktiky je, že spotrebiteľ požiada o úver napr. 10 000 eur na obdobie troch rokov, veriteľ však v zmluve uvedie, že spotrebiteľovi požičal 20 000 eur a to bezúročne, pričom v skutočnosti mu dal len 10 000 eur. „Tu je zrejmé, že spotrebiteľ spláca celkovú sumu 20 000 eur, a tým podstatne preplatí celý skutočne požičaný úver. Odplata je tak 10 000 eur, teda 100 percent a každoročne 33,33 percenta,“ uvádza sa v správe. Aj preto počet exekúcií stúpa, pričom v roku 2013 bolo na súdoch ako neskončených vedených a evidovaných viac ako 2,88 milióna exekúcií. Novozačatých exekučných konaní v medziročnom priemere je viac ako 550 000.

Odstraňovanie dôsledkov

Minister spravodlivosti Tomáš Borec (nominant Smeru-SD) je presvedčený, že nastal čas, kedy by mali byť nebankové subjekty už konečne licencované. „Tí, ktorí sú slušní a chcú čestne podnikať, sa nemajú čoho báť. Zároveň však tí, ktorí chcú rôznymi nekalými praktikami a cez neprijateľné zmluvné podmienky klamať a okrádať spotrebiteľov aj naďalej, tí by mali odísť z finančného trhu na Slovensku raz a navždy,“ odkazuje Borec.

Zároveň prehlásil, že jeho ministerstvo sa zo všetkých síl snaží poskytovať pomoc občanom, ktorí boli poškodení nebankovými subjektmi v oblasti finančných služieb. „Uvedomujem si tiež skutočnosť, že je potrebné nielen odstraňovať následky, ale najmä odstrániť príčiny a urobiť všetky kroky pre to, aby sa zabránilo, alebo aspoň sťažilo nežiaducemu konaniu zo strany nebankových subjektov. Taktiež si uvedomujem, že nie je reálne a ani žiaduce úplné odstránenie nebankových subjektov z finančného trhu. Som ale za to, aby ich podnikanie bolo slušné a v rámci zákona,“ uviedol.

Uvažovanie, že na čo si tí ľudia berú pôžičky, keď nemajú na ich vrátenie, považuje Borec za scestné. „Tí ľudia si neberú pôžičky z nejakej roztopaše, ale berú si ich preto, že nemajú čo dať deťom jesť, za čo im kúpiť školské pomôcky, prípadne si kúpiť drevo na zimu. Avšak nehorázne je to, čo sa potom od nich žiada späť. Často ide aj o päťnásobne vyššie sumy, aké si požičali,“ dodal.

TASR