Transatlantické partnerstvo v Café Európa. Prekonáme vzájomné rozpory?

Diskusie z cyklu Café Európa sa po letnej prestávke opäť dostali do povedomia. Pondelok 22. septembra privítali hostí nielen kávou s koláčikmi, ale aj témou vyvolávajúcou množstvo otázok nielen vo vysokých kruhoch.

Po témach ako 10 rokov členstva Slovenska v Únii, postavenie mladých v rámci Európskej únie alebo Môže únia zasahovať do morálky spoločnosti? prišlo na rad Transatlantické partnerstvo v oblasti obchodu a investícií (TTIP) medzi EÚ a USA.

Prvotná iniciatíva bola výsledkom samitu EÚ a USA, na ktorom vznikla pracovná skupina, ktorá mala nájsť možnosti ako prehĺbiť hospodárske vzťahy s Amerikou. Táto skupina sa vo svojej záverečnej správe vo februári 2013 vyslovila za vznik komplexnej dohody v oblasti investícií a obchodu medzi Európskou úniou a USA.

Následne boli 17. júna 2013 rokovania ohľadom TTIP oficiálne otvorené B. Obamom a J. M. Barrosom. Do júla 2014 prebehlo šesť kôl rokovaní, no zdá sa, akoby sa množstvo nezodpovedaných otázok zvýšilo do takej miery, že pôvodné snahy postupne utíchajú. Alebo je to len prestávka pred nabratím druhého dychu?

Mnohé z otázok vyvolali pri zverejnení návrhov rozsiahlu diskusiu. Najmä požiadavka verejnosti na odtajnenie rokovaní, akoby zabudla na dôležitosť určitej miery utajenia strategických pozícií rokovacieho partnera. Ponechanie priestoru pre dôveryhodné vystupovanie je totiž jedným z predpokladov súčasného obchodovania.

Informácie o stanoviskách a priebehu rokovaní sú potrebné, no treba ich hľadať na národnej úrovni, nie v medzinárodnom poli.

Veľmi problematickou oblasťou dohody sú tiež technické prekážky takéhoto obchodu. Cieľom TTIP je teda aj prijatie opatrení, ktoré by viedli k zníženiu nákladov na jeho realizáciu, ale zároveň sa zachoval vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, ktorý sa u nás uplatňuje. Keďže USA a EÚ majú rozdielne technické normy, je zatiaľ pri vzájomnom obchode nutné dvojité preskúšanie produktov.

Dohodnúť sa na spoločnej norme pre umiestnenie nejakého technického prvku však nie je až taký problém, ako zákaz použitia látky alebo postupu spracovania, ktorú jedna zo strán bežne používa, no druhá ju považuje za zdraviu škodlivú. Aj pre takéto prípady by preto mal Európsky úrad pre bezpečnosť potravín naďalej vždy schváliť produkt predtým, ako vstúpi na európsky trh.

Obsahom tejto dohody je tiež časť o riešení sporov medzi štátom a investorom, ktorá má chrániť investorov pri práci v odlišných súdnych systémoch členských krajín. Aj keď krajiny Európy nemajú s týmto systémom toľko skúseností, môže to byť cesta k novému spôsobu ochrany zúčastnených strán. Štát by tak nemohol výlučne rozhodovať o veciach, ktoré sa týkajú investorov, ale zároveň by neprišiel o všetky právomoci a investori nemali ,,voľné ruky“.

Nielen toto sú otázky, na ktoré potrebujeme nájsť obojstranne uspokojivú odpoveď. Nikto však nepochybuje, že odbúranie ciel (jeden z bodov TTIP) by poviedlo k zníženiu nákladov pri vstupe na nový trh, zvýšeniu obratu firiem a snáď aj toľko potrebnej stabilizácii pracovných miest.

Text a foto: Petra Vrablicová