Vzácny črievičník papučkový už aj vo vranovských lesoch

Vo viacerých botanických lokalitách okresu Vranov nad Topľou rozkvitol do krásy v týchto dňoch vzácny črievičník papučkový.

Zákonom chránená rastlina je najatraktívnejšou divo rastúcu orchideou v Európe. Bočné okvetné lístky tejto rastliny bývajú hnedočervené, často špirálovito skrútené s dĺžkou až štyri centimetre. Žltý pysk kvetu je papučovito vydutý, dlhý tri až štyri centimetre. Práve od neho je názov orchidey odvodený.

„Kvet má zaujímavý spôsob opeľovania. Hmyz, ktorý vojde do žltej papučky, sa z nej nevie dostať von. Jediná úniková cesta prechádza úzkym otvorom kvetu, kde sa nachádzajú opeľovacie segmenty. Hmyz, ktorý prejde týmto otvorom, prakticky tú orchideu opelí,“ informoval Peter Pjenčák z hanušovského Vlastivedného múzea.

„Divá“ orchidea

Divo rastúca orchidea s najväčším kvetom sa vyskytuje na Slovensku roztrúsene, hojnejšie v severnejších oblastiach. Rastie na vápenatých pôdach v listnatých, vzácne v ihličnatých lesoch, v krovinách, na lesných okrajoch od pahorkatiny až do horského stupňa. Kvitne v máji a júni, po opelení rýchlo vedne a odkvitá. Spoločenská hodnota zmienenej zákonom chránenej rastliny je takmer 100 eur.

V týchto dňoch kvitne aj približne v piatich lokalitách Vranovského okresu - jedna z nich sa nachádza za obcou Michalok. „Okrem črievičníka tu rastie minimálne 10 ďalších druhov orchideí, kvitnú v priebehu mája, júna, ďalšie až koncom júla. Je to jediná lokalita v rámci okresu, kde rastie aj vstavač počerný,“ podčiarkol Pjenčák.

Extrémne ohrozený

V mnohých európskych krajinách je črievičník papučkový extrémne ohrozený, a preto sa často používa ako symbol ochrany rastlín. „Je to najviac zobrazovaná kvitnúca rastlina. Prvý známy akvarel od Conrada Gessnera pochádza z roku 1541,“ uviedla botanička Zuzana Kyselová z Výskumnej stanice a Múzea Tatranského národného parku.

Vzácna orchidea rastie podľa jej slov aj v našich veľhorách, a to v Belianskych a Západných Tatrách. Výnimočná pestrosť a tvarová rozmanitosť kvetov orchidey sa stali námetom pre Slovenskú poštu, ktorá v roku 2008 vydala dve známky z emisného radu Ochrana prírody. Jedna z nich zobrazovala práve črievičník papučkový, na ďalšej bol hmyzovník včelovitý.

TASR