V Bratislave otvorili školu a škôlku pre deti s autizmom

Nie je tam žiadne delenie do ročníkov, ako v klasickej škole, čo sa skrýva za dverami, hovoria obrázky a tie dieťaťu pomôžu aj pochopiť, čo a v akom poradí bude v ten deň robiť.

Taká je materská so základnou školou na Jozefskej ulici v Bratislave, ktorú navštevujú autistické deti. Hoci do nej chodia už od začiatku roka, slávnostne ju otvorili až dnes. "Deti s autizmom majú totiž problémy so zmenami zaužívaných rutín a trvalo dlho, kým sme sa stabilizovali," vysvetľuje riaditeľka Andrea Šedibová.

Presný harmonogram

"Prezliecť sa, rozprávať sa, cvičiť, práca spolu, domov" – návštevníci dnes v škole dostávali papier, na ktorom boli prilepené obrázky s úkonmi, ktoré mali absolvovať. Učitelia chceli, aby si život detí vyskúšali na vlastnej koži. Všetky úlohy majú vždy presné poradie. "Ani my si často nepamätáme všetky svoje povinnosti a toto je akýsi ich diár. Dieťa podľa neho vie, že sa deň začína prezliekaním, potom sa ide rozprávať, potom cvičiť a škola sa končí spoločnou prácou a odchodom domov," približuje školský režim Šedibová.

Ak by deťom podľa riaditeľky iba ráno vysvetlili, čo budú robiť, slová nemusia pochopiť, začnú byť nespokojné a nervózne. "Alebo by dieťa malo v hlave, že dnes ide cvičiť, tešilo by sa a my ho privedieme do inej miestnosti, bolo by zmätené. Toto je z našej strany férová komunikácia," podotýka riaditeľka. Slovám tak pomáhajú obrázky a rozpráva sa veľmi stručne a len k tomu, čo práve prebieha.

Triedy sú označené obrázkami

Každá trieda je označená obrázkom, ktorý má aj dieťa v diári a podľa toho vie zistiť, ktoré dvere má k akej činnosti otvoriť. Slová "Som ticho" a prst na ústach signalizujú miestnosť, kde sa spí. Fotky zúbkov či umývajúcich sa rúk dieťaťu povedia, že za dverami je kúpeľňa. Nad malým umývadlom je zoznam obrázkov v poradí – najprv treba pustiť vodu, potom použiť mydlo, potom ruky opláchnuť a vysušiť.

Bez obrázkov by sa nevedeli hrať

Súbory obrázkov sú aj na jednotlivých pracovných stoloch detí. Chlapci a dievčatá podľa nich vedia, v akom poradí sa s čím napríklad majú hrať. "Keby tam značky nemali, vezmú si jednu vec, vysypú druhú, gúľajú si tretiu a nevedeli by sa hrať. Teraz vedia, že musia hračku najprv odložiť a potom si vziať druhú," vysvetľuje riaditeľka. Pri väčšine vecí deti vedia aj to, ako dlho sa majú hrať. Ak napríklad navliekajú na šnúrku koráliky a koráliky už nie sú, hra sa skončí.

V škole a škôlke dnes majú celkovo 23 detí. Nefungujú ale v klasických triedach. Na začiatku má každé svojho učiteľa, neskôr sa o učiteľa delia dve či tri a viac detí. "Učia sa to, čo sa iné deti nemusia učiť, lebo to majú vrodené. A až keď zvládnu predpoklady učiť sa, potom sa možno začnú učiť to, čo aj v klasických školách, napríklad počítať predmety. Ale to trvá veľmi dlho. Musíme ich viesť v našom chaotickom svete, aby nám rozumeli," vysvetľuje Šedibová.

Hoci teda dieťa prejde zo škôlky do školy, veci, ktoré sa v škole učí, sa to zdravé možno neučí ani v škôlke. "Ale keď má dieťa šesť rokov, musí nastúpiť na základnú školu, lebo dochádzka je povinná. No v škole sa učí to, na čo skutočne má, nie to, že ako prvák musí písať rovné čiary," zdôraznila riaditeľka. Do školy môžu potom autistické deti chodiť až do 18 rokov. Učitelia si síce zaznamenávajú, ktorý rok chodí dieťa do školy, no učí sa to, čo zvládne.

Okrem školy a škôlky je na Jozefskej ulici aj Poradenské a vzdelávacie centrum. V Bratislave je už len jedno autistické centrum, tam sa však robia najmä terapie a diagnostika.

TASR