Tufový kameň z obce Prenčov kedysi vozili aj do Pešti

Obec Prenčov (okres Banská Štiavnica) je malá dedinka v Štiavnických vrchoch neďaleko vrchu Sitno s bohatou históriou a zvykmi, ktoré si miestni s obľubou uctievajú dodnes.
     
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1266 a voľakedy sa volala Princh. "Datuje sa, že to je ako léno princa Sitnianskeho panstva," vysvetlila starostka Alena Ciglanová. Väčšina obyvateľstva sa v minulosti venovala poľnohospodárstvu, mlynárstvu či kováčstvu. Najdlhšiu históriu má v obci práve mlynárstvo, a to už od 14. storočia. Predpokladá sa, že tu bola sústava štyroch mlynov.
     
Zlatonosný potok

"Okolo roku 1200, kedy prišli do týchto vrchov baníci, sa najprv zbieralo zlato v zlatonosnom potoku tu v Štiavničke, teda aj v Prenčovskej kotline a sústava mlynov už vtedy slúžila na drvenie rudy. Keď baňa postupovala hlbšie do hôr, tak sa odovzdávali obci," uviedla Ciglanová. Pri mlynoch pôsobili v minulosti kováči. "Kým si gazdovia namleli, tak im zatiaľ podkuli kone," hovorí Ciglanová. Jeden z valcových mlynov je v dedine zachovaný dodnes.
     
V 18. storočí bolo na území obce rozšírené hrnčiarstvo. "Mali sme tu niekoľko dielní. Typickou je belujská keramika z bielej hliny. Ložiská tejto hliny sú u nás aj v susednej obci Beluj," povedala Ciglanová. V okolí boli viaceré hliniská, z ktorých sa hlina vozila aj do Banskej Štiavnice, kde z nej vyrábali fajky Zacharky známe nielen v Rakúsko–Uhorsku, ale aj na celom svete.
     
Sochy z tufového kameňa

Z miestneho tufového kameňa zase vznikali v rukách šikovných remeselníkov sochy. "V dedine je Súsošie kalvárie, je to aj kultúrna pamiatka. Ide o štyri kríže, ktoré sa datujú do éry školy miestnych kamenárov," vysvetlila starostka. Dodnes stoja v obci tri domy, kde sú zachované kamenné stĺporadia. "Kameň sa ako stavebný materiál vozil aj do Pešti. Ľahko sa s ním pracuje a nie je až tak veľmi drobivý," dodala Ciglanová.
     
Remeselná zručnosť sa prejavila aj pri miestnych stavbách. Dokladujú to historické drevené okná a ich obloženia či drevené dvere. "Pre túto časť sú typické drevené vyrezávané štíty. Niektoré sú na domoch dodnes. Využívala sa slovanská symbolika slnka, stromu," ozrejmila starostka. Samospráva sa rozhodla tieto prvky zachovať aj na miestnych autobusových zastávkach. Osvojili si to aj miestni chalupári na domoch, ktoré si opravujú. V jednom takomto dome dokonca nový majiteľ obnovil kováčsku dielňu, ktorá je počas kultúrnych podujatí dostupná aj verejnosti.

TASR