Súťažili v kosení vlkolínskych lúk

Šikovnosť v ručnom kosení lúk vo Vlkolínci predviedlo na 9. ročníku celoslovenskej súťaže 30 žien, mužov a detí. Pochádzali z rôznych slovenských regiónov. Kosci súťažili v štyroch mužských a dvoch ženských vekových kategóriách. Ženy kosili plochu päť krát desať metrov, muži desať krát desať metrov, čiže jeden ár. Rozhodoval čas aj kvalita.

„Tráva mala byť po kosení vysoká najviac päť centimetrov, za každý centimeter navyše mohla porota udeliť trestné sekundy. Ak mal kosec na svojom úseku prekážku – krtince, drevo či kameň, mohla mu zase prideliť 15 sekúnd na nabrúsenie kosy,“ uviedol riaditeľ pretekov Václav Kucko z okresnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov (SZZ) v Ružomberku.

Babku povzbudzovali vnúčatá

Pravidlá súťaže umožňovali ľubovoľné oblečenie. Kosci sa predviedli aj v ľudových krojoch, tak ako robili túto prácu v minulosti. Chlapi si riadne vyhrnuli rukávy, prípadne dali dole košele, lebo slniečko riadne hrialo. Medzi súťažiacimi bola aj Emília Šeligová z Hruštína, ktorá trávu pokosila za 73 sekúnd. „Bol to výborný čas. V minulosti som kosila pre dobytok, ktorý chováme doma. Teraz už len občas chytím kosu do rúk, lebo máme kosačku.“ V kategórii detí ako jediný súťažil Matúš Zemenčík z Vaňovky: „Plochu som pokosil za dve minúty a 47 sekúnd. S výkonom som spokojný,“  tešil sa. Organizátori súťaže pre deti vybrali menej hustú a menšiu trávu.

V rytme folklóru

Každý súťažiaci si svoj „lán“ vylosoval. Tráva bola na nich o niečo vyššia a hustejšia oproti minulým rokom, lebo výdatne pršalo. Napriek tomu po kose siahla aj 78-ročná Agneša Zemenčíková z Vaňovky, ktorá bola najstaršou účastníčkou súťaže. V tejto súvislosti povedala: „Pôvodne som sa len prišla pozrieť na koscov a na svoje vnúčatá. Nakoniec som sa aj odhodlala zobrať kosu do rúk. Som spokojná so svojím výkonom. Najskôr som si myslela, že to ani nedokosím, nevládala som s dychom. Pomohlo mi povzbudzovanie mojich vnúčat.“ O dobrú náladu koscov aj divákov vo Vlkolínci sa postarali folklórny súbor z Komjatnej a ľudová hudba z Liptovskej Lúžnej.

Text a foto: Tibor Šuľa