Študentov ubúda, napriek tomu vznikajú nové VŠ

Prečo už mladí nemajú záujem o vysokoškolský titul? Počet žiakov rapídne klesá a vysoké školy začínajú bojovať o každého študenta. Napriek tomu na Slovensku neustále vznikajú nové vysoké školy.

Počet vysokoškolákov klesá od roku 2009 a tento jav bude podľa odhadov pokračovať ešte ďalších desať rokov. V porovnaní s minulým rokom na vysokých školách študuje o takmer 12 tisíc mladých menej. Rovnako sa medziročne znížil aj počet absolventov verejných a súkromných vysokých škôl.

Najmä z demografických dôvodov pokračoval pokles záujemcov o vysokoškolské vzdelanie. Záujem o titul malo len 54 561 ľudí. Tiež sa znížil počet ľudí, ktorí si popri zamestnaní potrebovali doplniť vzdelanie. Výrazný prepad nastal aj v počte doktorandov, keď v dennej aj externej forme štúdia medziročne poklesol ich počet o 901.

Cudzinci sa k nám hrnú

Naopak, čoraz viac cudzincov má záujem študovať na Slovensku. Počet zahraničných študentov u nás medziročne vzrástol o 878. „Najviac študujúcich cudzincov v dennej forme na verejných vysokých školách bolo z Grécka (969), z Nórska (499) a z Českej republiky (411)," vyplýva z výročnej správy o stave vysokého školstva za rok 2013, ktorú vláda vzala na vedomie.

Zaujímavosťou je, že Nóri majú záujem najmä o štúdium na Lekárskej fakulte v Martine, kde už niekoľko rokov dotvárajú kolorit mesta. „Okolie mesta nám pripomína domov. Žijú tu úžasní ľudia, je tu krásna príroda, v zime aj v lete množstvo možnosti športového vyžitia, a najmä tu je lacno," tvrdia spoločne.

Otvárajú len súkromné školy

„Nové verejné vysoké školy nevznikajú. Vznik novej súkromnej vysokej školy má svoj legislatívny proces, po splnení podmienok určených zákonom vláda vydá súhlas na jej pôsobenie,“ vysvetlila hovorkyňa Ministerstva školstva Beáta Dupaľová Ksenzsighová.

V Banskej Bystrici otvoria prvú pobočku nemeckej súkromnej odbornej vysokej školy na Slovensku. Dekanom vysokej školy sa stane Martin Užík. „Cieľom štúdia je vyškolenie študentov so zameraním na prax. Študenti budú v rámci vzdelávacieho procesu spolupracovať s firmami na rôznych projektoch," objasnil Užík.

Jednou z výhod je podľa dekana to, že slovenskí študenti dostanú nemecký diplom vysokej školy Fresenius a teda aj nemecký titul. Škola ponúka na výber odbory podniková psychológia a manažment médií, podnikanie a podniková ekonómia.

Študenti sa budú učiť po slovensky, ale riadiť sa nemeckými normami. Po celý čas teda budú mať status nemeckého študenta. Výška školného sa bude pohybovať na úrovni 890 eur v bakalárskom štúdiu a 945 eur v magisterskom štúdiu.

MOHLO BY VÁS ZAUJAŤ: SDKÚ čaká mimoriadny snem. Do vedenia sa chystá kandidovať exšéfka Radia Expres.

Absolventi nemajú uplatnenie

Najviac študentov verejných vysokých škôl má záujem o spoločenské vedy, náuky a služby (54,65 %).

Na Slovensku je napríklad až deväť škol, ktoré ponúkajú odbory zamerané na žurnalistiku. O tieto odbory je neustály záujem, aj keď uplatnenie absoventov nie je jednoduché. Problémom je najmä fakt, že novovyštudovaní žurnalisti sú zahltení teóriou a poučkami, avšak pre prax sú väčšinou absolútne nepoužiteľní.

Práve pre potreby mediálneho trhu vznikla pred niekoľkými rokmi v Bratislave Akadémia médií, ktorá si zakladá práve na tom, aby absolventi už bakalárskeho stupňa štúdia mali dostatočnú prax pre novinárske povolanie. 

„Nové odbory sa otvárajú preto, že tí, ktorí sú za to zodpovední a rozhodujú o tom, nemajú vždy jasno. Nerozmýšľajú s víziou,“ povedal riaditeľ Akadémie médií Ján Füle.

Školy každoročne chŕlia študentov, ktorí po vyštudovaní nemajú prácu, pričom nám stále chýbajú školy technického zamerania. Podľa Füleho prežijú len školy, ktoré budú mať prepojenie práve s praxou.

Školy riešia financie

Nižší počet študentov znamená pre školy nižšie príjmy. Aj preto, aby prežili, budú musieť urobiť nejaké opatrenia. Odborníci odhadujú, že medzi ne bude patriť útlm študijných odborov a zatvorenie detašovaných pracovísk.

„Zrušiť vysokú školu možno len zákonom, pričom klesajúci počet študentov sám o sebe nie je dôvodom na jej zrušenie. Je na samotných vysokých školách, ako sa postavia k problému ubúdajúcich študentov, napr. rušenie odborov, redukcia zamestnancov alebo zlučovanie pracovísk,“ dodala hovorkyňa Dupaľová Ksenzsighová.

Celkové náklady verejných vysokých škôl v hlavnej činnosti predstavovali vlani viac ako 650 miliónov eur. Minulý rok skončilo s kladným výsledkom hospodárenia všetkých 20 verejných vysokých škôl.

Natália Labudová