Skúšky dospelosti

Keď sa povie maturita, každý z nás si predstaví skúšky, ktoré pre mladého človeka znamenajú odrazový mostík do reálneho života. Nie je však skúška ako skúška. Na Spojenej škole v Partizánskom sa okrem teoretických vedomostí žiaci každoročne testujú aj z praktických skúseností vo svojom odbore. Výnimkou nebol ani tento školský rok.

Nazreli sme pod pokrievku maturít v jednej zo zložiek Spojenej školy, v obchodnej akadémii. V utorok 15. apríla nastúpili žiaci oboch tried štvrtého ročníka, aj keď so strachom a obavami, ale slávnostne naladení, pred maturitné komisie podľa študijných odborov. Týmto mali počas nasledujúcich dvoch dní preukázať svoje odborné vedomosti a praktické zručnosti. Žiaci odboru sociálno-výchovný pracovník obhajovali vlastný projekt. Podľa zadaní, ktoré dostali už v septembri, na príprave projektu z oblasti psychológie, sociológie a špeciálnej pedagogiky pracovali počas celého školského roka. Niektorým sa práca a jej obhajoba podarila lepšie, iným o trochu menej.

Žiaci odboru obchodná akadémia sa potrápili pri riešení súvislého príkladu z účtovníctva a spracovaní informácií na počítači. Nie však všetci. Netradičnú formu maturít absolvovali piati žiaci, ktorí sa v minulom školskom roku ako tím Fertilité pod vedením Ingrid Rigáňovej zúčastnili ako jediní zo Slovenska na európskom finále študentských spoločností Company of the Year Competition v Londýne. V rámci maturitnej skúšky tak mali možnosť prezentovať svoju študentskú spoločnosť aj pred odbornou maturitnou komisiou.

V triedach vládla počas oboch dní príjemná pracovná atmosféra. Niektorí žiaci zvládli túto časť maturitnej skúšky excelentne, iných ovládla tréma alebo strach, ktorým museli čeliť. Praktická časť maturitnej skúšky sa teda skončila. Budúcich absolventov čaká týždeň akademického voľna, ktoré využijú na prípravu poslednej – ústnej časti maturitných skúšok. Potom už majú dvere do sveta otvorené. Dúfajme, že sa im v praxi alebo v štúdiu na vysokých školách bude dariť rovnako dobre ako na praktických maturitách.

Text a foto: Jarmila Hýroššová