Rómske gymnázium v Kežmarku má potenciál, Rómov v regióne pribúda

Elokované pracovisko košického Súkromného gymnázia v Kežmarku funguje od roku 2011. Vzniklo hlavne preto, aby sa mladí Rómovia mohli uplatniť nielen na odborných školách a učňovkách, ale aj na takomto type školy.

„Cieľom je, aby mohli z gymnázia pokračovať na vysoké školy. Vieme o tom, že je veľmi málo rómskych detí, ktoré po skončení odbornej školy chcú ísť ďalej študovať,“ uviedla Helena Akimová, poverená vedením elokovaného pracoviska v Kežmarku.

Školu, ktorá sídli na kraji mesta v smere na Rakúsy, navštevujú prevažne deti z okolitých rómskych osád. Od klasického gymnázia sa vo veľa veciach nelíši, rozdielom je, že sa tu študenti učia aj materinský, teda rómsky jazyk. To im podľa Akimovej dodáva väčšiu sebaúctu a viac si vážia svoj vlastný jazyk a kultúru.

Zmenia svoj život

Školu momentálne navštevuje v troch triedach 49 žiakov, prví maturanti odtiaľto vyjdú o dva roky. „Deti to privítali, sú rady, že môžu chodiť do takejto školy a sú na to hrdí. Ich cieľom je dostať sa z prostredia, v ktorom sa nachádzajú, realizovať sa v nejakej profesii a zmeniť svoj život. Práve táto škola je pre nich šanca, ako to dosiahnuť,“ dodala Akimová.

Podľa nej sú žiaci, ktorí navštevujú toto gymnázium, akousi elitou v rómskej komunite a do budúcna by sa mohli pričiniť o jej zveľadenie i o zvýšenie životnej úrovne Rómov. Škola počas prvých dvoch ročníkov sídlila v centre mesta, odtiaľ sa však museli žiaci aj s učiteľmi odsťahovať. Teraz sídli na periférii, v skromných priestoroch, ktoré si podľa potrieb upravili aj samotní žiaci a ich rodinní príslušníci.

Veľký záujem

Záujem o prijatie na gymnázium je každý rok, na budúci ročník by sa mala otvoriť ďalšia trieda prvákov štvorročného štúdia. Na prijímacie skúšky prišlo 16 deviatakov. Škola momentálne funguje ako pobočka košického Súkromného gymnázia, jej zriaďovateľom je Nadácia Dobrá rómska víla Kesaj.

„Myslím si, že táto škola má potenciál, keďže v tomto regióne Rómov neustále pribúda. Tie rómske deti, o ktoré nám ide, sú na základných školách vo väčšine prípadov pripravované pre učilištia, mám pocit, akoby sa pred nich nestavali vyššie ciele a strednú školu im často vytypujú učitelia na základnej škole.

Rodičia ani škola pred nich nekladú vyššie ciele a otvárajú sa im tak len veľmi malé dvierka do budúcnosti. Nechcem to generalizovať, len konštatujem, že v niektorých školách to takto je,“ konštatovala riaditeľka košického gymnázia Anna Koptová.

Nie sú odkázaní na dávky

Doposiaľ z tejto školy vyšlo za päť maturitných rokov viac ako 90 maturantov a takmer všetci z nich šli na vysokú školu, alebo už pracujú. „Je to veľmi ťažká a náročná práca, ale pre nás je podstatné, že naši absolventi ďalej študujú na vysokých školách, prípadne už pracujú a nie sú odkázaní na štátne dávky. Toto je najpodstatnejšie.

Rómovia potrebujú silnú vrstvu inteligencie, na vytvorení ktorej však treba cieľavedome pracovať, a to žiaľ štátne školy nerobia,“ konštatovala Koptová. Zároveň je jej ľúto, že proti kežmarskému rómskemu gymnáziu sa tunajší verejní činitelia postavili veľmi negatívne.

„Stredné odborné školy a učilištia sa asi boja, že im vezmeme žiakov, ani samospráva nám veľmi nepomáha, je to boj. Som veľmi prekvapená a šokovaná, že je to tak, keď všetci tvrdia, že Rómovia by sa mali zmeniť, no verejný priestor sa im na to neotvára,“ uzavrela Koptová.

TASR