Rómovia radšej prídu o dávku, než by si obliekli vestu a zametali

Obec Slovenská Ľupča v Banskobystrickom okrese má okolo 3 300 obyvateľov, z toho asi dve stovky sú Rómovia. Ako tvrdí starosta Miroslav Macák, v lete sa ich počet zvýši, keď prídu deti z detských domovov. Spolužitie s nimi je takmer bezkonfliktné, ale zametať dedinu nechcú. Hanbia sa.     

"Máme v dedine Rómov, ktorí sú vzdelaní a majú vysoké školy. Tí majú aj prácu. Približne stovka Rómov však žije na obecných pozemkoch v kolónii za riekou Hron. Sú tam asi tri murované domy, kde bývajú slušnejšie rodiny, ostatní sú v unimobunkách bez sociálneho zariadenia," vysvetľuje starosta Slovenskej Ľupče.    

Rómov z kolónie zamestnávajú zväčša na obecné práce. Je ich okolo 40, prevládajú ženy. Ako tvrdí starosta, chlapi nechcú zametať ulice a čistiť chodníky, a to aj za cenu, že prídu o dávku v hmotnej núdzi, ktorú si už od začiatku júla musia odpracovať.     

Pozvanie neprijali

"Pozvali sme asi 30 ľudí na úrad, medzi nimi aj Rómov, aby sme im ponúkli prácu. Neprišiel ani jeden, ponúknutú prácu nikto neprijal. Pritom po dobudovaní kanalizácie jej v obci máme dosť, či už ide o kladenie novej dlažby, úpravy chodníkov, parkov. Nemyslím si, že Rómovia sú leniví, oni sa skôr hanbia obliecť si zelenú či oranžovú vestu a zametať po Ľupči. Asi im neprekáža, že prídu o 62 eur. Pravdou je aj to, že veľa z nich robí načierno, ale dokázať to, je problém. Skúste niekoho v obci, ako je naša, udať, že robí načierno, to je nemožné," pokračuje Miroslav Macák.     

Obec sa snaží vyjsť v ústrety aspoň šikovným ženám, ktoré zamestnáva pri upratovacích prácach v kultúrnom dome, alebo roznášaní pošty. Podľa starostu pri nich nehrozí, že keď dostanú dávky, tri dni neprídu do práce. To je skôr zvyk mužov.     

Kultivovanie kolónií

Slovenská Ľupča zavŕšila projekt vybudovania čistiarne odpadových vôd a kanalizácie v obci, ktorého celkové náklady dosiahli okolo 14 miliónov eur. Už v auguste chcú začať skúšobne zapájať školu a bytovky. Podmienkou získania peňazí z eurofondov však bolo aj vybudovanie čistiarne a kanalizácie práve v rómskej kolónii. Investícia za dva milióny eur viacerých Ľupčanov nahnevala.     

"Keď sa v kolónii začalo kopať, nechápali, načo taká investícia pre sto ľudí, z ktorých mnohí nemajú ani toalety. S domami, ktoré tam majú vlastné septiky, problém nevidím, tie sa napoja. Zatiaľ neviem, ako vyriešime ostatných, ktorí nemajú ani latríny. Ak to mám povedať úsmevne, oni vyjdú pred dom a... Postaviť spoločné záchody, to si neviem predstaviť. Vydržali by ledva týždeň," vraví Macák. "Urobili sme im zopár vrtov a vybudovali nové studne s čerpadlami. Dovtedy brali vodu z kopcov zo studničiek," pripomína. Podľa starostu sa darí riešiť aj "čierne" stavby Rómov na obecných pozemkoch.    

Rómovia sa spamätali

"Pred dvomi rokmi som ich upozornil, že pozemok, kde žijú, nie je problém predať nejakému developérovi. Je to krásna slnečná stráň a navyše bude aj s čistiarňou a kanalizáciou. Navrhol som im, aby si pozemky od obce odkúpili. A nie za symbolickú cenu, ale za trhovú. Zložili finančné zálohy a zvyšok teraz každý mesiac pekne splácajú po 50 až 100 eur. Štyri domy už máme vysporiadané, zostávajú nám ešte piati, ktorí žijú v takých búdach," dodáva starosta.     

Podľa neho sa zdá, že Rómovia v Slovenskej Ľupči sa spamätali a "naučili sa nekradnúť, nerobiť bordel" a upratovať si vlastnú kolóniu. "Dokonca minule si tam vysadili stromčeky. Snažia sa. Nerobia divoké skládky z odpadov, ktoré vyzbierajú po kontajneroch ako pred rokom, keď zahádzali breh Hrona. Snažia sa skrášľovať kolóniu a strážia si ju," dodáva starosta Slovenskej Ľupče Miroslav Macák.

TASR