Prvé mestské včely bzučia nad Bratislavou, ich med stočia bicyklom

Strecha Starej tržnice a Vodárenskej komunitnej záhrady v hlavnom meste je už niekoľko dní domovom tisícok včiel.

Každá z nich zvyčajne navštívi okolo 1500 kvetov denne. Niet divu, že včely sú najvýznamnejším opeľovačom na svete. Opeľujú 80 % všetkých rastlín vrátane 90 rôznych druhov poľnohospodárskych plodín. Sú jediným hmyzom, ktorého produkty jeme. Našťastie, baktérie nemajú med radi, a preto sa nikdy neskazí. Priemerne každé tretie či štvrté sústo, ktoré končí v našom žalúdku, si môžeme dopriať len vďaka včelám.

Výnimočnosť postavenia včiel nielen v hmyzej ríši podnietili projektovú koordinátorku Petru Ježekovú z Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica skúmať tieto nevšedné organizmy už na strednej škole. Včelárske skúsenosti nabrala praxovaním v špecializovanej firme u rakúskych susedov, aby mohla zodpovedne šíriť myšlienku  osadzovania mestských úľov.

Mesto ako záchrana včiel

Jedným z dôvodov tejto činnosti  je snaha zachrániť miznúce včelstvá. Odborníci sa zhodujú v názore, že za najvýznamnejšiu príčinu ich ohrozenia možno považovať pesticídy. Tie sa intenzívne využívajú v poľnohospodárstve a ľahko prenikajú do peľu a následne do medu. V mestách je ich podiel oveľa nižší. Hoci tu zase zvýšené množstvo iných znečisťujúcich látok - napr. exhalátov z priemyslu či dopravy taktiež zasahuje peľ, testy ukázali, že med ostáva oveľa čistejší ako v poľnohospodárskych oblastiach. Je to prekvapujúce, ale v mestách máme oveľa kvalitnejší a zdravší med.

„Ak si väčšina ľudí myslí, že ekologicky sa dá žiť iba na vidieku, nemusí to byť vždy tak. Práve preto, že dnes žije väčšina ľudí v mestách, chceme ukázať spôsob, ako môžu byť v mieste svojho bydliska bližšie k prírode,“ uvádza Petra Ježeková, ktorá sa spolu s kolegami snaží zbúrať tento mýtus a dokázať, že prírodu možno rozvíjať a chrániť i v mestách.

Vzorom je zahraničie, kde sú mestské včely veľmi populárne. Doslova renesanciu  včelárstva zažíva napr. Berlín či Bazilej. Hotel Waldorf Astoria v New Yorku je známy široko-ďaleko tým, že klientom ponúka svoj vlastný med, ktorý si dopestuje vďaka desaťtisícom stálych návštevníkov na svojej streche.

Plány do budúcnosti

Je možné mať takéto hotely aj u nás? „Určite áno,“ vraví Ježeková. Avšak na Slovensku ide zatiaľ o pilotný projekt. Parky sú síce blízko, no predsa len množstvo kvetov nie je optimálne. „V tomto projekte zatiaľ  nejde o medové výnosy. Chceme predovšetkým zvýšiť  povedomie ľudí o danej problematike.“ Získaný med z prvého verejného úľa sa využije na ochutnávky, ale v budúcnosti pri dobrých výsledkoch by sa rozbehol lokálny predaj. Tí, ktorí by si chceli sladkú ochutnávku zaslúžiť, budú si ju môcť odšliapať na pedáloch bicykla, ktorý plánujú napojiť na medomet v tzv. cyklokuchyni.

Združenie Živica plánuje v tomto roku osadiť verejné úle aj vo Zvolene a na budúci rok v ďalších piatich slovenských mestách v spolupráci s organizáciou Greenpeace. Uvažuje sa o Nitre, Žiline, Košiciach.

Ľudia si budú môcť úľ i adoptovať. Výťažky z takýchto akcií sa využijú na osádzanie ďalších verejných úľov. Petra Ježeková povzbudzuje ľudí k osadeniu úľa i vo vlastnej záhrade, či na balkóne. Avšak zdôrazňuje, že bez patričnej inštruktáže to nepôjde. „Ak chcete vlastný úľ na balkóne, najlepšie je urobiť si kurz, naučiť sa pravidlá, rešpektovať nariadenia a susedov.  To, aká bude produkcia medu, závisí od rastlín v okolí.“ Ježeková poukazuje na to, že tuje, ktoré sú síce medzi ľuďmi veľmi obľúbené, včely nemajú  až tak rady. Ony najviac oceňujú ovocné stromy, agát, gaštan alebo lipu, z byliniek víťazí mäta či medovka.

Včiel sa netreba báť

Včely nie sú útočné. V prípade vypustenia žihadla zahynú, a preto nie je v ich záujme kohokoľvek uštipnúť. Potenciálnemu útoku sa môžeme vystaviť len v blízkosti úľov. A keďže, ako vraví Petra Ježeková, mimo nich nás neobťažujú ako osy, ktorých láka sladké, nehrozí nám od včiel takmer nijaké nebezpečenstvo.

Bratislavčania sa preto nemusia báť. Naopak, každá včela nech im radšej prináša radostnú spomienku na detstvo u starých rodičov, keď behali po zakvitnutých lúkach spolu s bzučiacimi spoločníkmi.

Daniela Kalaninová