Prezidentom sa stane Andrej Kiska

Volebná kampaň bola miestami ostrá, no nevybočila zo štandardu doterajších volebných kampaní. Treba osobitne zdôrazniť, že voľby boli slobodné, férové a výsledok je spravodlivý. A, samozrejme, viac ako prekvapujúci. Odborníci i občania predpokladali tesný výsledok. Ukázalo sa však, že ani politické strany, ani politológovia neboli schopní presne predpovedať nálady občanov našej krajiny. Skutočným prekvapením bolo, že miliardár a politický nováčik zvíťazil s tak veľkým rozdielom nad politickým matadorom a skúseným politikom. Politológovia Michal Horský a Martin Slosiarik nám priblížili ich pohľad na výsledky prezidentských volieb aj možné povolebné scénare. 

Čo rozhodlo o víťazstve Andreja Kisku?

M.H.
Už dávnejšie, minimálne od samozrútenia vlády Ivety Radičovej, je všeobecne známe, že pravá časť politického spektra je v úplných ruinách. Strany sa štiepia, poslanci odchádzajú z poslaneckých klubov. Tento stav vyvoláva u občanov negatívne emócie, nielen k týmto stranám, ale aj k politike ako takej. Preto je fenomén tzv. antipolitiky na Slovensku mimoriadne silný. Druhou príčinou, ktorú niektorí politickí komentátori zdôrazňujú, je, že išlo o akési referendum o Robertovi Ficovi. A zvíťazil by hocikto, len musí byť "antifico"... Keďže Robert Fico dostal viac hlasov ako v posledných parlamentných voľbách preferenčných, nehovoria výsledky prezidentských volieb o tom, že by strana Smer-SD a jej líder strácali dôveru ľudí ľavicového stredu, ale podľa mňa hovoria o tom, že ľudia prestávajú veriť politike. Je možné, že jeden z kandidátov si mal skôr uvedomiť, že keď on osobne v televíznych debatách hodí tzv. „volebné blato“ na svojho súpera, nemôže tak urobiť bez toho, že by sám sebe nezašpinil ruky. Možno v tej kampani mohlo byť trochu menej scientológie, trochu menej úžerníctva, hoci dodnes nevieme, ako to je naozaj. Ale občania by ocenili veľkorysejší a umiernenejší tón na strane Roberta Fica. Andrej Kiska by bol možno ešte úspešnejší, ak by naplnil heslo menej býva viac v súvislosti s jeho vystúpeniami v elektronických médiách.

M.S.
Ak sa na to pozrieme z hľadiska počtov, tak trend bol do významnej miery určený výsledkami prvého kola. V ňom sa ukázalo, že zisk R. Fica bol príliš nízky (cca 532-tisíc hlasov) a potenciál na oslovenie ďalších voličov za predpokladu, že celková volebná účasť bude rásť, bol obmedzený (hovorilo sa o potenciáli cca 1,1 mil. hlasov). Pre A. Kisku bolo dôležité udržať si voličov z prvého kola a, samozrejme, osloviť čo najviac voličov neúspešných kandidátov. Výsledky ukazujú, že toto sa mu podarilo. Dokázal na svoju stranu získať väčšinu elektorátu neúspešných kandidátov, ktorí skončili za ním. Pre celkové víťazstvo A. Kisku bolo dôležité to, že dokázal hlasy čerpať tak od voličov súčasných opozičných strán, ako aj to, že získal na svoju stranu tzv. protestných voličov, ktorí sú veľmi kriticky naladení vo vzťahu k tradičným politickým stranám. V súčte mu hlasy týchto dvoch táborov zabezpečili celkové víťazstvo.

Aký vývoj odhadujete vo vzťahoch prezident – premiér – parlament?

M.H.
24 hodín po voľbách je mimoriadne aktuálna otázka, akým spôsobom zareaguje Robert Fico a strana Smer-SD na túto volebnú porážku a akým smerom povedie prezidentský úrad víťaz volieb Andrej Kiska, pretože zatiaľ nemáme žiadne indície, na základe ktorých by sme to dokázali predpovedať, okrem toho, že bude „zastávať každého čestného občana“. Pri Robertovi Ficovi je aktuálna otázka, či má vláda pokračovať ďalej v tomto zložení. Ozývajú sa aj hlasy, či nevyužije nasledujúce obdobie k tomu, aby sa pripravil na predčasné voľby. Je ťažké predvídať ďalšie kroky premiéra, ale treba si uvedomiť, že je to politik, ktorý
nie raz utrpel politickú porážku a vždy dokázal vstať, zmobilizovať sa a získať vo verejnosti novú podporu, novú silu a nových voličov. Preto si nemyslím, že by vzdal pozíciu jasnej vládnej väčšiny, tým skôr, že je iba v polovici svojho vládnutia. Keďže Robert Fico nemá v parlamente účinnú opozíciu, pravicové
strany sa viac štiepia ako spájajú, je možné predpokladať, že vzťahy s Prezidentským palácom nepovedú vždy len ku konsenzu, ale aj k istej rivalite, ktorá môže byť preňho dobrým východiskom v budúcich parlamentných voľbách.

M.S.
Dnes je ťažké odhadovať, aký vzťah si vybuduje prezident a premiér tejto krajiny. Či to bude vzťah plný vzájomných konfliktov a osočovania, ktorý nás vráti do minulosti pred rok 1998, alebo sa bude táto relácia medzi dvoma najvyššími ústavnými činiteľmi rozvíjať konštruktívne. Voliči by si akiste želali to druhé. Veď práve preto si väčšina z nich vybrala za prezidenta človeka, ktorý nemá žiadnu politickú minulosť. Urobili to práve preto, že očakávajú, že politicky veľmi rozdelená krajina nájde v nestraníckom prezidentovi záruku, že problémy sa budú riešiť vecne a nie len podľa toho, kto má oblečené aké stranícke tričko. Či sú tieto nádeje vkladané do nového prezidenta reálne, respektíve či ich dokáže naplniť, sa ukáže čoskoro po inaugurácii.
 

Na riešenie akých problémov by sa mal podľa vás nový prezident prioritne zamerať?

M.H.
Budúci prezident Andrej Kiska musí od základu prehodnotiť dvanásť bodov svojho volebného programu prezidenta, z ktorých najmenej desať je vo funkcii prezidenta nepoužiteľných. Prirodzene, musí sa usilovať byť prezidentom všetkých občanov, zároveň ale bude pre neho veľmi ťažké spájať konsolidované politické sily so silami, ktoré sú v úplnom rozklade, alebo len predstierajú, že sú politickou silou. A tých je v našom parlamente stále viac.

M.S.
Ak by mal A. Kiska konať v zhode s tým, čo hovoril počas prezidentskej kampane, tak by to mal byť prezident, pre ktorého bude veľmi dôležitá „drobná práca s ľudom“. Mal by podstatne viac cestovať po Slovensku, stretávať sa s bežnými ľuďmi, zaujímať sa o ich každodenné problémy a ovplyvňovať rozhodnutia zákonodarnej a výkonnej zložky moci práve cez špecifickú optiku bežných ľudí. Ministerstvá vo svojich analýzach častokrát pracujú s ľuďmi ako s číslami a zo zreteľa sa strácajú ľudia s ich životnými príbehmi a osudmi. Možno práve A. Kiska, ktorý (ako sám hovorí) zažil zlyhávanie sociálneho systému bude citlivejšie vnímať rôzne nezamýšľané dôsledky rozhodnutí na centrálnej úrovni riadenia štátu.

Boli tieto voľby aj o spokojnosti občanov s vládou Roberta Fica?

M.H.
Predovšetkým opozičná časť našej politickej scény by rada deklarovala, že tri pätiny zúčastnených voličov nesúhlasili s politikou vlády a len zvyšné dve pätiny áno, pričom polovica občanov sa nevyjadrila vôbec. Je to príliš jednoduché a plytké hodnotenie. Časť ľudí mohla ísť k urnám ako protestný volič proti vláde, veľká väčšina tej viac ako miliónovej masy však dávala najavo svoju nespokojnosť s politikou ako takou. Je mylné domnievať sa, že keď je jedna časť politického spektra (napríklad ľavicová) konsolidovaná, tak je nám jedno, čo robí časť druhá. Naopak, Slovensko potrebuje reprezentatívne politické strany, ktoré budú alternatívou strane Roberta Fica a nie nezávislé amorfné osobnosti, o ktorých už zahraničná tlač stihla napísať, že na Slovensku ako v jedinej európskej krajine stojí na čele politický amatér s miliardovým kontom, ktorý nemá tušenie, o čom je politická scéna.

Akým spôsobom môže prezident ovplyvniť stredopravú politickú scénu?

M.H.
Bude to mať nesmierne ťažké, pretože zavedené parlamentné opozičné politické strany sa od prvého dňa po voľbách budú snažiť „vybrať“ si svoj podiel a zväčšiť svoje „zásluhy“ na jeho víťazstve. Prezident nemá za sebou žiadnu politickú silu, čo bolo vo volebnej kampani jeho veľké plus. Ale v bežnom politickom živote to bude skôr mínus a úloha nesmierne náročná. Pretože už len nájsť dôveryhodných poradcov, vytvoriť tím prezidentského úradu a množstvo ďalších vecí je nad sily jednotlivca, tým viac nekúseného politika. Potrebuje mať vzťahy s politickými elitami v najširšom slova zmysle. Môže však do istej miery podnietiť mladých ľudí, aby oživili naše politické spektrum. Predovšetkým tým, aby aktívne vstupovali do politického života, do existujúcich strán, alebo vytvárali nové politické subjekty, ktoré nebudú potemkinovymi dedinami živoriacich strán, ale budú založené na spoločnej filozofii, ideách a členskej základni. Nastal čas, keď by sa mladí ľudia mali výraznejšie prejaviť nielen účasťou vo voľbách, ale aj v občianskych združeniach či v politických stranách, aby plody politickej práce mohli zbierať v parlamentných voľbách a ovplyvňovať tak smerovanie Slovenska.

Bola účasť voličov v druhom kole prekvapením?

M.S.
Nie, pre mňa určite nie. Vo všeobecnosti sa očakávalo, že účasť dosiahne úroveň 50 %. Otázkou bolo, či dokáže túto hranicu nejak zásadne prekročiť. Do veľkej miery sa v týchto voľbách zopakovala z hľadiska volebnej účasti situácia z roku 2009. Myslím, že takýto vzorec správania voličov sa dá očakávať v situáciách, keď sa voliči rozhodujú medzi kandidátmi, ktorí v zásade reprezentujú dva odlišné pohľady či prístupy.

Bude Andrej Kiska lepším prezidentom ako bol doterajší?

M.H.
Obaja predošlí prezidenti Rudolf Schuster aj Ivan Gašparovič odviedli veľký kus dobrej práce pri zahraničnopolitickej reperezentácii našej krajiny. V zahraničí vytvorili pozitívny imidž Slovenska a v tomto ohľade im patrí absolutórium. Čo sa týka vnútropolitických iniciatív predchodcov Andreja Kisku, neboli vždy najšťastnejšie. Tam je pre nového prezidenta veľká šanca, že ich môže nielen dostihnúť, ale aj predstihnúť.

Robert Fico používal v súvislosti s Andrejom Kiskom často slovo EXPERIMENT. Znamená to, že slovenskí voliči sa zvolením A. Kisku za prezidenta rozhodli experimentovať?

M.S.
Samozrejme, treba odlišovať to, čo sa povie v kampani pred prezidentskými voľbami, keď sa jednotliví kandidáti potrebujú jednoznačne voči sebe vymedziť. Ale do istej miery je to pre Slovensko experiment – experiment v tom, že doteraz sme nemali prezidenta, ktorý by nemal politickú minulosť a nepôsobil dlhoročne v politike na akejkoľvek úrovni. Táto situácia je pre Slovensko úplné nóvum a všetci očakávame, ako sa nový prezident zhostí svojej úlohy