Premiér odcestoval na dvojdňový summit EÚ v Bruseli

Začína sa dnes v belgickom meste Ypres.

V piatok 27. júna pokračuje zasadnutie európskych lídrov v Bruseli. Očakáva sa ich rozhodnutie o obsadení postu nového predsedu Európskej komisie (EK), ktorý v súčasnosti zastáva José Manuel Barroso.

Väčšina členských krajín podporuje kandidatúru bývalého dlhoročného luxemburského premiéra Jeana-Clauda Junckera, ktorý je kandidátom európskych ľudovcov. Tí vyhrali nedávne voľby do Európskeho parlamentu (EP).

Proti jeho vymenovaniu sa však dôrazne stavia Veľká Británia. Podľa britskej vlády nie je ako „európsky federalista starého štýlu" správnou osobou na presadzovanie reforiem v EÚ. Vzhľadom na ich odmietavý postoj by tak po prvý raz o poste predsedu EK nerozhodli lídri členských štátov konsenzom, ale kvalifikovanou väčšinou.

Na programe je personálne obsadenie v komisii

Personálne obsadenie ďalších postov v komisii nie je oficiálne na programe summitu. O menách a najmä o prerozdelení portfólií, bude v priebehu leta rozhodovať nový šéf komisie.

Slovensko podporuje Junckera. Na jeho mene sa počas uplynulého víkendu zhodli socialistickí a sociálnodemokratickí lídri krajín EÚ. Tí sa v sobotu (21.6.) zišli na neformálnom stretnutí v Paríži, ktoré zvolal francúzsky prezident Francois Hollande. Socialisti, ktorí sú druhou najsilnejšou frakciou v europarlamente, budú ale požadovať pozíciu vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorú momentálne zastáva Catherine Ashtonová.

Aj klimaticko-energetický balíček

Európski premiéri a prezidenti zhodnotia pokrok v otvorených otázkach pripravovaného nového rámca klimaticko-energetického balíčka EÚ do roku 2030. EK stanovila ako základné piliere zníženie emisií skleníkových plynov o 40 percent pod úroveň z roku 1990, zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov minimálne na 27 percent, dôraznejšie ambície v rámci politiky energetickej účinnosti a nový systém riadenia na zabezpečenie konkurencieschopného a bezpečného energetického systému.

SR sa pozitívne stavia k zníženiu emisií skleníkových plynov, avšak 40-percentnú hranicu považuje za príliš ambicióznu. Nesúhlasí ale so záväzne stanoveným cieľom pre obnoviteľné zdroje energie a energetickú efektívnosť. Výhrady k tomuto balíčku majú aj zvyšné tri krajiny Vyšehradskej štvorky.

K ďalším témam summitu by mala patriť aktuálna situácia na Ukrajine, správa EK k udeleniu kandidátskeho štatútu Albánsku a vstup Litvy do eurozóny.

TASR