Pred rokom nás opustil velikán režisérov Jozef Bednárik

Jozef Bednárik bol známy slovenský režisér. Svojským zmyslom pre humor a obrovskou dávkou talentu si získal priazeň i uznanie mnohých milovníkov umenia aj širokej verejnosti.

Narodil sa 17. septembra 1947 v Zelenči. Absolvoval strednú umelecko-priemyslovú školu, potom vyštudoval herectvo na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Odštartoval éru muzikálu na Slovensku aj v Čechách a stal sa muzikálovou režijnou stálicou.

Začiatky režisérskej dráhy

Po desaťročnom hereckom pôsobení svoje schopnosti venoval už len réžii. Najprv pôsobil ako režisér Divadla Z v Zelenči. Priviedol ho na vrchol ochotníckej slávy – zožínalo úspech všade, kde účinkovalo.

Neskôr režíroval v Divadle Andreja Bagara (DAB) v Nitre. Tam inscenoval okolo 40 titulov, z ktorých výrazný ohlas zaznamenali Shakespearov Titus Andronicus, Dom Bernardy Alby Federica Garcíu Lorcu, alebo Jarné prebudenie Franka Wedekinda.

Popritom Jozef Bednárik hosťoval so svojimi dielami na festivaloch v Nemecku, Rakúsku, Francúzsku, Bulharsku, Monaku, Japonsku, Veľkej Británii, Izraeli a v mnohých ďalších krajinách. Na festivale v škótskom Edinburghu získal cenu kritiky za najlepšiu hudobnú inscenáciu – Gounodovho Fausta a Margaréty v naštudovaní Opery Slovenského národného divadla (SND).

Kariéra v Bratislave a Prahe

V roku 1990 prišiel do Bratislavy, kde sa po hosťovaní stal režisérom na Novej scéne, ktorá uviedla za jeho pôsobenia štvoricu muzikálových titulov (Evanjelium o Márii, Grand-hotel, Pokrvní bratia a Jozef a jeho zázračný farebný plášť).

Súčasne pravidelne spolupracoval aj s opernými scénami. Najprv to bola Komorná opera v Bratislave, kde inscenoval Maniere teatrali a Číňanky. Neskôr so súborom SND zavŕšil svoju trilógiu francúzskych opier: Faust a Margaréta, Hoffmannove poviedky a Don Quijote.

Potom nasledovalo päť baletných titulov na scéne Národného divadla v Prahe (Psycho, Malý pan Friedemann, Čajkovskij, Coppélia a Isadora Duncan).

Operné inscenácie zožínali veľký úspech

V roku 1996 Jozef Bednárik režíroval v pražskej štátnej opere Rossiniho operu Turek v Taliansku a v roku 1997 svojho prvého Verdiho – Dona Carlosa v bratislavskej opere.

Návštevníci pražského Národného divadla poznajú jeho inscenáciu opery Romeo a Júlia, ktorú na Festivale hudobného divadla ocenili ako najzaujímavejšiu opernú inscenáciu a nominovali na Cenu Alfréda Radoka.

 

Mimoriadnemu diváckemu záujmu sa tešili všetky opery, ktoré Bednárik režíroval v Opere SND, napríklad Carmen, Turandot, Don Carlos, Dcéra pluku a iné.

Náramný záujem o muzikálovú produkciu

Na pražských scénach dosiahol výrazné úspechy a veľký divácky ohlas aj ako muzikálový režisér (Rusalka, Dracula a Monte Cristo Karla Svobodu, Johanka z Arcu a Elixír života Ondřeja Soukupa, ako aj Angelika Michala Davida).

Bednárikovu muzikálovú produkciu bolo možné vidieť aj v Nitre (Grék Zorba, prvý pôvodný slovenský muzikál Adam Šangala, Kabaret), v Prešove (Fidlikant na streche a Oliver!), na Novej scéne (Klietka bláznov a Donaha) a v divadle Aréna (Rocky-horror-show).

Rozlúčkové predstavenia vo všetkých divadlách

Odchod z režisérskeho postu korunoval rozlúčkovými predstaveniami na všetkých slovenských divadelných scénach, pre ktoré robil, a v Prahe rozlúčkovým opusom Kráľovná Antoinetta v pražskom Divadle Ta Fantastika s Luciou Bílou v hlavnej úlohe.

lb, TASR, foto: TASR