Od pôstu až k veľkonočnému hodovaniu

Po hojných fašiangoch, od polnoci z utorka na Popolcovú – škaredú stredu platil prísny, pôvodne 40-dňový pôst. Ten bol v 20. st. oficiálne skrátený na Popolcovú stredu a Veľký piatok.

O tom, ako sa prežívala Veľká noc kedysi, sme sa porozprávali s Vierou Holicovou, regionálnou etnografkou Hlohovecka, z Národopisnej muzeológie a etnografie Čechov a Slovákov na Univerzite J.A. Komenského v Bratislave.

Na popolec gazdiné vyumývali všetok riad od mastnoty fašiangových jedál a mládež sa po pobožnosti ešte stretla v krčme na škvarenine. Potom sa už pripravovali iba pôstne jedlá.

Rastlinná strava
V jedálničku v tomto období prevažovala rastlinná strava – polievky sa varili z kapusty, strukovín, cesnaku, húb a aj z ovocia. Pripravovali sa hustejšie prívarky zo strukovín, zemiakov, múčne a z krúp kaše a múčne jedlá ako cestoviny, placky, chlieb, nechýbal kalkíš – sladké pečivo z naklíčeného zrna. Dovolené bolo mäso iba z vodných živočíchov rýb, rakov, žiab, mliečne výrobky mohli konzumovať len deti, chorí a starí.

Na „omastu“ sa používal konopný olej a pretopené maslo. Jedlá sa iba zatrepávali múkou. Na tretiu nedeľu pred Veľkou nocou, tzv. šúľancová, sa pripravovali cestoviny posypané makom, orechmi, oskorušou. Podobne na poslednú pôstnu nedeľu, Kvetnú nedeľu, boli na obed dlhé slíže s makom, pre zabezpečenie dlhých bylí konopy a obilia s klasmi plných zrna.

Zelené jedlá
Nemali sa piecť kysnuté múčniky, lebo by sa zapiekli kvety ovocných stromov. Pôst sa ešte sprísnil v tzv. mordárskom týždni. Na Zelený štvrtok boli zelené jedlá, prívarky z listov bylín ako žihľava, púpava, šťaveľ, loboda aj cvikle, pričom za panské jedlo sa považoval špenát, ktorý od začiatku 20. storočia ponúkali bulharskí záhradníci.

Tradičné boli judáše, kysnuté pečivo tvarované z dlhého valčeka, či spletané z viacerých prameňov cesta. Tie predstavovali povraz, na ktorom sa obesil Judáš po zrade Krista. Toto pečivo mávalo podobu vtáčikov, zvierat, písmen alebo to boli praclíky znázorňujúce ruky zopäté k modlitbe.

Veľkonočné sviatky
Na Veľký piatok, deň Ukrižovania, sa pred východom slnka mútilo maslo majúce liečivú moc, gazda nemal celý deň nič piť, ani vodu, aby ho v lete nesmädilo, neuštipol had, živly nezničili úrodu. Boli tu aj jedlá majúce vplyv na dobrú úrodu – zemiakové šúľance s makom, strukoviny, voda z kvasenej kapusty, či údené ryby.

Na Bielu sobotu, ešte pred svitaním, začínali gazdiné na novoroznietenom ohni variť a piecť. Musela byť údená šunka, masť z nej, tzv. konkanina sa odkladala na liečenie, huspenina a klobásky, uvarilo sa veľa vajec, lebo cez rok sa málo jedávali, nosili ich na trh a slúžili ako „podsada“.

Pieklo sa jahňa, kozľa aj zajac a obľúbená tzv. baba, či stratené kura z údeného mäsa, alebo klobásky, vajec a žemlí. Dôležité bolo množstvo koláčov a pečív – z bieleho jemného cesta zdobená pletencami podlhovastá calta a veľký okrúhly mrván, tradičné boli záviny plnené makom, orechmi, tvarohom, oskorušou, škoricou, neskôr kakaom, tiež drobné pečivo tvorené z ruky alebo do formy, medovníčky a novšie sa vo forme piekla bábovka, baránok, alebo zajac.

Táto sobota bola považovaná za polovičný sviatok. Starší sa ešte postili, bývala kyslá polievka a makové, či syrové opekance. Večer gazdiné do košov vystlaných obrusom nakládli jedlá určené na posvätenie v nedeľu. V košíku nesmeli chýbať vajíčka, šunka, klobásky, chren, maslo, koláče, chlieb a soľ.

Veľkonočné hodovanie
Veľkonočná nedeľa a Vzkriesenie bolo vyvrcholením sviatkov. Po omši posvätené jedlá nadobudli zvláštny účinok. Cestou z kostola sa vajíčka a pečivo kládlo na hroby predkov v očakávaní ich pomoci a gazdiná mala s košom obísť trikrát dom, aby sa v ňom darilo.

Za stolom prikrytým slávnostným obrusom najprv gazda rozdelil medzi všetkých vajíčko na znak súdržnosti rodiny, a ak niekto na cestách zablúdil, mátalo ho, či vodil svetlonos, mal si spomenúť, s kým vajce jedol, zlé sily stratili nad ním moc a našiel cestu domov.

Na Veľkonočný pondelok dostávali šibači okrem zdobeného vajíčka aj kus makového koláča, drobné pečivo, mládenci tiež surové vajíčka a koláče a v dome boli všetci štedro uhostení – vajíčka, šunka, koláče, víno i pálenka. Večer v krčme mládenci usporiadali prvú tanečnú zábavu od fašiangov.

(jas), prešlo redakčnou úpravou