Občiansky sektor celoštátnu stratégiu ľudských práv nepodporí

Tri roky pripravovaná Celoštátna stratégia ochrany a podpory ľudských práv v SR vo finále stratila širokú podporu. Vo štvrtok (26.6.) má dokument schvaľovať Rada vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.

Trinásť členov zastupujúcich v rade občiansku spoločnosť za dokument nezahlasuje. Na tlačovej konferencii to oznámili ich piati zástupcovia. Občianska komora rady spolu s 50 mimovládnymi organizáciami vyzvali vládu, aby prijala takú stratégiu ľudských práv, ktorá bude posunom vpred a nielen ďalším formálnym dokumentom. Finálny 30-stranový dokument podľa nich nezodpovedá pôvodným cieľom a hlavnému zámeru, ktorým je navrhnúť konkrétne opatrenia na zlepšenie vymáhateľnosti a výkonu ľudských práv.

S myšlienkou vypracovať celoštátnu stratégiu v tejto oblasti prišla ešte vláda Ivety Radičovej v roku 2011. Záväzok si osvojila aj súčasná vláda, gestorom dokumentu je minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, ktorý je zároveň predsedom ľudskoprávnej rady vlády.

Nespokojnosť občianskeho sektora vyhrotilo pondelňajšie (23.6.) rozporové konanie, v rámci ktorého sa mali prerokovať pripomienky k materiálu. K dokumentu bolo predložených celkom 332 pripomienok, z roho 163 zásadných. Z 22 zásadných pripomienok, ktoré predložili zástupcovia občianskeho sektora, nebola podľa nich prijatá ani jedna. Domnievajú sa, že rokovanie neprebehlo štandardným spôsobom.

Cítia sa podvedení

„Cítime sa podvedení. Nepamätám si tak rýchle a nedôstojné rozporové konanie,“ reagoval člen rady Laco Oravec z Nadácie Milana Šimečku na priebeh konania. „Bolo dohodnuté, že bude trvať päť dní a potom sa 163 zásadných pripomienok prebralo za štyri hodiny,“ opísala jeho priebeh ďalšia členka rady Adriana Mesochoritisová z občianskeho združenia Možnosť voľby.

Martin Macko z Iniciatívy Inakosť vysvetlil, že finálny materiál Lajčákov rezort zverejnil až 24 hodín pred začiatkom medzirezortného pripomienkového konania. „Text vôbec nenapĺňa pôvodné ciele a zámery,“ domnieva sa Kálmán Petőcz z Helsinského výboru pre ľudské práva na Slovensku. Predstavitelia občianskeho sektora Lajčákovi vyčítajú, že hoci dlhodobo zdôrazňuje, že stratégia má vzniknúť v rámci participatívneho procesu, v závere do finálneho dokumentu nezapracoval návrhy, ktoré dva roky pripravovali ich zástupcovia v spolupráci s jednotlivými ministerstvami.

Tie boli podľa členov rady degradované len na informatívne prílohy. „To, čo sa ministerstvo chystá predložiť do vlády, je úplne niečo iné, ako dva roky robili odborníci a odborníčky,“ vysvetlil Oravec s tým, že ministerstvo „400 strán textu zahodilo do koša a sformulovalo nový dokument, o ktorom nedalo diskutovať“.

Zásadné pripomienky

Členovia občianskej komory rady Lajčáka vyzvali, aby stratégiu nepredkladal na rokovanie rady ani do vlády, ale predĺžil medzirezortné pripomienkové konanie. V rámci neho žiadajú zohľadniť ich zásadné pripomienky. Za najzásadnejšie považujú to, aby sa informatívne prílohy stratégie vytvorené pracovnými skupinami definovali ako zásadné rámce pre prípravu verejných politík v konkrétnych oblastiach ľudských práv.

Ministerstvo zahraničných vecí zorganizovalo rozporové stretnutie ako konferenčné. Naraz pozvalo všetky subjekty, ktoré vzniesli pripomienky. „Postupovali sme tak vzhľadom na to, že mnohé z pripomienok boli duplicitné a týkali sa rovnakých ustanovení stratégie,“ uviedol šéf tlačového odboru ministerstva zahraničných vecí Peter Susko.

Na konaní sa podarilo odstrániť niektoré rozpory, napríklad vo vzťahu k pripomienkam Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity, ministerstva školstva a sčasti aj ministerstva zdravotníctva. „Materiál tak bude predložený na rokovanie do ďalšieho konania s rozporom,“ vysvetlil Susko.

TASR