Nenávidený vlastnými? Kunderovi vychádza v rodných Čechách ďalšia kniha

Slávny spisovateľ opustil rodné Čechy a presťahoval sa do Francúzska. Do vlasti nechodieva a Češi ho tiež zavrhli. Súhlas na publikovanie v rodnej krajine dáva nerád. Napriek tomu u nás vychádza novinka tohto vynikajúceho autora v českom preklade. Je to útla deväťdesiatstranová knižka, ktorá ostala názov Slová, pojmy, situace.

„Táto malá knižka nemá nič spoločné s nejakým vedeckým rozprávaním. Je zložená z rôznych krátkych zamysení nad ľudskými situáciami, tak ako som sa o to snažil ja sám (prvá časť Slova), ale hlavne umenie románu behom celých svojich dejín (druhá a tretia časť: Pojmy a Situácie),“ píše Kundera na záložke knihy.

Neznesiteľná ľahkosť bytia a ďalšie

Autor slávnych románov Neznesiteľná ľahkosť bytia, Žart či Nesmrteľnost žije od polovice sedmdesiatych rokov vo Francúzsku a stal se jeho občanom. Svoje posledné romány, vrátane tohtoročného La fete de l'insignifiance (Slávnosť bezvýznamnosti), napísal po francúzsky a doposiaľ nedal súhlas na ich preklad do češtiny.

Milan Kundera sa narodil v roku 1929 v Brne. Po svojom básnickom debute vydal ešte zbierku Monológy (1957). Za drámy Majitelia kľúčov získal v roku 1964 Štátnu cenu Klementa Gottwalda. Tieto diela niekdajší dvojnásobný člen komunistickej strany (1948-1950 a 1956-1970) neskôr zavrhol a "opusom číslo jeden", po vzore hudobných skladieb, napísal zbierku poviedok Směšné lásky (1963-1968), kde po prvýkrát naplno uplatnil skeptický tón.

Do rodnej vlasti vráj chodí nerád a s rovnakou nechuťou dáva súhlas aj na preklady a vydávanie svojich publikácií v Čechách. Práve preto ho rodáci „zavrhli“ a on tiež ostal „francúzskym autorom“.

Bol udavačom?

O motíve, prečo Milan Kundera pred takmer 60 rokmi udal a takmer pripravil o život človeka, ktorého vôbec nepoznal, možno len chabo špekulovať. Odpoveď pozná iba samotný slávny spisovateľ, ten však už štvrťstoročie odmieta akékoľvek rozhovory s novinármi.

Štrnásteho marca 1950 prišiel vtedy 21-ročný študent pražskej FAMU Milan Kundera na oddelenie Štátnej bezpečnosti a oznámil miesto, kam mal prísť navštíviť svoju známu istý Miroslav Dvořáček, emigrant, pracujúci v službách západných spravodajských služieb. Na základe toho bol Miroslav Dvořáček zatknutý a neskôr odsúdený na 22 rokov, z ktorých si štrnásť odsedel.

S novinármi nekomunikuje

Nájsť dôvod tohto šokujúceho činu jedného z najslávnejších žijúcich Čechov a renomovaného svetoznámeho spisovateľa sa len sotva podarí. Aktéri vtedajšej kauzy nám o tom už zrejme nič nepovedia. Miroslav Dvořáček, ktorý vtedy len tesne unikol trestu smrti sa zotavuje z mŕtvice a Kundera, ktorý v 70. rokoch emigroval, už štvrťstoročie nekomunikuje s novinármi a do svojej bývalej vlasti chodí inkognito.

Svoj vzťah k novinárskym interview vyjadril v diele L’ art du roman, citovanom pred rokmi v mesačníku Host: „V roku 1985 som sa rozhodol: Už nikdy interview.“ Ako jeden z argumentov uviedol fakt, že „žurnalista kladie otázky, ktoré zaujímajú jeho a nie vás“.

Bratranec básnika a prekladateľa Ludvíka Kunderu pochádza z rodiny muzikológa a rektora JAMU Ludvíka Kundery. V mladosti sa venoval hudbe, neskôr študoval v Prahe. Najskôr filozofiu, potom scenáristiku na FAMU, na ktorej neskôr prednášal svetovú literatúru. Je nositeľom množstva prestížnych ocenení a bol nominovaný na Nobelovu cenu. Po roku 1989 len niekoľkokrát oficiálne navštívil Česko, stále však žije s manželkou Věrou v Paríži.

ib, foto: facebook.com