Najväčšou hviezdou karlovarského festivalu bude americký filmár Mel Gibson

Americký tvorca a hrdina oscarového filmu Statočné srdce, herec filmovej série Smrtonosná zbraň a režisér kontroverznej snímky Umučenie Krista, bude najväčšou hviezdou 49. ročníka medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch, ktorý sa uskutoční v Česku 4.-12. júla.

Informovali o tom dnes spravodajské servery iDNES.cz a Novinky.cz. Gibson (58) doplnil už ohlásených hostí - amerického režiséra Williama Friedkina (filmy Vyháňač diabla, Francúzska spojka) či poľského politika Lecha Walesu.

Americký filmár prevezme na festivale Krištáľový glóbus za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii. Osobne tiež uvedie na festivale svoj zatiaľ posledný režijný opus Apocalypto.

Usporiadatelia na dnešnej tlačovej konferencii oznámili aj ďalšie nové mená hostí: francúzsku herečku a scenáristku Fanny Ardantovú a americkú herečku Lauru Dernovú, ktorú si diváci môžu pamätať asi najviac ako paleontologičku z Jurského parku. Ardantová si v poslednom čase zahrala v oceňovanom filme Veľká nádhera, ale preslávila sa v 80. rokoch minulého storočia rolou v snímke Žena od susedov režiséra Francoisa Truffauta. Tretíkrát na festival zavíta talianska legenda Franco Nero.

Množstvo svetových premiér

Divákov čaká množstvo svetových premiér. Jake Hoffman, syn svetoznámeho amerického herca Dustina Hoffmana, si zvolil Karlove Vary pre prvé uvedenie svojho filmu Astma. Hlavnou postavou je drogovo závislý outsider v prostredí súčasnej newyorskej bohémy.

Svetovú premiéru bude mať aj český autor ocenených Poupat Zdeněk Jiráský so svojou novinkou V tichu, ktorá mala byť pôvodne dokumentom, ale prerástla do celovečernej verzie tragických osudov niekoľkých židovských hudobníkov.

Ako ďalej napísali weby iDNES.cz a Novinky.cz, unikátom budú Memories on Stone (Vzpomínky vryté do kamene). Režisér Shawkat Amin Korki postavil do centra deja postavu režiséra, ktorý sa snaží vo svojej vlasti, irackom Kurdistane, nakrútiť film Anfal o rovnomennej vojenskej operácii. Tá viedla v 80. rokoch k vyvraždeniu vyše 182 000 Kurdov.

TASR