„Nácko" – duchovné dedičstvo Štiavnického regiónu

V súčasnosti sa často hovorí a píše nielen o hmotných historických pamiatkach, ale aj nehmotnom kultúrnom dedičstve. Tradičná banícka postavička Nácka je cenným duchovným dedičstvom Banskoštiavnického regiónu.

Nácka si vytvorili baníci zo svojho prostredia, spomedzi seba. Prvé vtipy o Náckovi vznikli pri ťažkej a nebezpečnej baníckej práci. Nácko je baník, dobromyseľný, tvrdohlavý, vynachádzavý, dobrý kamarát. Nácko hovorí svoje vtipy, žarty, príhody a huncútstva štiavnickým tvrdým nárečím.

Špásy a huncútstva
Napríklad ako tento: Francko s Náckom sa mocú po meste a strašne ich trápi výplata vo vrecku. Obzerajú sa po krčme, keď tu Francko zbadá tabuľu známej obuvníckej firmy a nahlas číta: TIP – TOP. „To je ono!“ zakričí Náco. „Istotne betári akademici obrátili tabulu naopak. Nože to prečítaj odzadu! „POT – PIT“ slabikuje Francko. „Tu máš! Čierno na bielom. Ty ideme.“ Velí Náco.

Baníci mali zmysel pre humor a vravelo sa: „Keď si náš haviar nebude môcť z nikoho a ničoho spraviť posmech, urobí si ho zo seba.“ Hesla sa aj držali a vytvorili tipy plné bezprostrednej radosti zo života. Vtipy boli zozbierané a publikované v knihe „Náckove špásy a huncútstva“.

Nácko bude putovať
O spopularizovanie postavy Nácka sa zaslúžil Jozef Vášáry (otec herečiek Milky a Magdy Vášáryových), ktorý takmer celé dve desaťročia verejne vystupoval v úlohe Nácka. Po ňom sa tejto úlohy zhostil Jozef Osvald. Najbližšie Nácko poputuje štiavnickými ulicami 11. apríla, kedy sa uskutoční už 10. ročník akcie nazvanej Náckova Štiavnica.

Od októbra 2013 zdobí socha Nácka tzv. „Trotuár“ - frekventovanú časť v centre Banskej Štiavnice. Sochu z liateho bronzu, vysokú 160 centimetrov, vytvoril akademický sochár Anton Gábrik. Iniciátorom vytvorenia sochy bol Banskoštiavnicko-hodrušský banský spolok. Vytvorenie sochy bolo financované z verejnej zbierky a rozpočtu mesta Banská Štiavnica. Náklady na realizáciu sochy dosiahli 15 400 eur. Turisti sa pri soche vtipkára Nácka radi pristavia a odfotia. Hádam aj vďaka nemu sa pri spomienke na Banskú Štiavnicu usmejú.

Text a foto: Ľudmila Kirschnerová