Na stráni pod Zemplínskymi vrchmi...

Staršia generácia má ešte v živej pamäti, ako kedysi vyzerali na slovenskom vidieku gazdovské dvory. Určite tam nechýbali kone, kravy, ovce, kozy a hydina rôzneho druhu. Kúsok od okresného mesta Trebišova i dnes nájdete podobný gazdovský dvor v Kyste.

Na konci dediny, tam, kde kedysi bolo poľnohospodárske družstvo, na jeho rozvalinách, vybudovali Borčikovci pekné hospodárstvo. Ozdobou sú tu nádherné parkúrové kone, žrebci a chovné kobyly slovenského teplokrvníka, pýcha farmára Jozefa Borčika a jeho manželky Heleny. Rôzne trofeje, čo zdobia vitríny ich kancelárie, sa nezískavajú ľahko. Na stráni pod Zemplínskymi vrchmi sa pasie hovädzí dobytok, stovky oviec, kozy, v ohrádkach pri administratívnej budove je hydina.

Gazdiná na farme, Helena Borčiková, vzdelaním pedagogička, sa venuje chodu firmy, obrazne povedané, vo dne, v noci. „Chovať zvieratá, to je úväzok na 24 hodín,“ vysvetľuje nám a vzápätí sa rozhovorí o tom, že by sa dalo v ich rodine žiť aj jednoduchšie, ale príliš podľahli manželovej láske – gazdovstvu. Borčikovci zamestnávajú celoročne aj 20 ľudí. Z nich tu pracuje 8 Rómov, ktorí sa starajú o desiatky zvierat rôzneho druhu. Postrehli u nich vynikajúci vzťah k živým tvorom, čo je tu veľmi potrebnou a neodmysliteľnou devízou. Pani Helena vtipne poznamenáva, že nedávno sa jedného mladého rómskeho chlapca opýtala, čo bude robiť, keď vyrastie. On odpovedal, že predsa bude zamestnaný u Borčíkovcov, na gazdovstve... Vybudovať trvalé zázemie gazdovského dvora, zužitkovať všetky možnosti čo ponúka, to nie je otázka jednej generácie, ale určite mnohých ďalších,“ prízvukuje gazdiná.

Rozvoj gazdovstva je evidentný, po desiatich rokoch je pokrok vidieť na každom kroku, veď začínali doslova na ruinách. Finančnú pomoc z eurofondov využili tak, ako im to zapadalo do koncepcie, viditeľné sú najmä moderne vybavené zariadenia maštalí, predovšetkým dojárne a spracovanie mlieka. Farmárova žena sa nesťažuje na povinnosti a prácu, ale znepokojuje ju predovšetkým administratívna náročnosť a neodkladné povinnosti okolo spracovania poľnohospodárskych produktov. Musia učiniť zadosť množstvu zákonov, predpisov, nariadení. Každodenne do hry vstupujú daňové náležitosti, veterinárne, hygienické, účtovné a iné agendy. Najviac sa hnevá na denné záznamy o hygiene, lebo je to nielen hŕba papiera, ale podľa nej aj zbytočnosť. „Toto nie je za odmenu, to je za trest, nuž ale keď sa musí, tak to robíme precízne, ibaže, mohlo by sa to už ujednotiť,“ posťažuje sa a vzápätí nezabudne pripomenúť, že farmára ešte navyše drví aj druhotná platobná neschopnosť, lebo dlžníci si dávajú načas.

Text a foto: (hab)