Mestské „dufarty“ žili divadlom

Starším Spišiakom asi netreba vysvetľovať, čo v spišskom nárečí znamená „dufart.“ Mladšej generácii však je predsa len potrebné „preložiť“ tento výraz do slovenčiny, resp. ozrejmiť, čo to vlastne je...

Definícia v nárečovom slovníku popisuje „dufart“ ako súčasť dispozície ľudového domu, nečlenený priestor dlhý 8-12 metrov pozdĺž celej viacdielnej časti domu, prípadne aj priľahlej hospodárskej časti domu, s ktorými je spoločne zastrešený. Z „dufartu“ vedú vstupy do obytných alebo hospodárskych priestorov domu. Je uzatvorený bránou na oboch koncoch, slúži ako pitvor a súčasne ako prejazd...

Divadlo v dufartoch

Keďže takých „dufartov“ máme v domoch na námestí v Spišskej Novej Vsi neúrekom, divadelník, scenárista a pracovník Spišského osvetového strediska Martin Hlavatý prišiel s nápadom ako takéto pasáže a nádvorné časti mestských budov oživiť. Vznikol tak prvý ročník divadelno-tanečného festivalu pod názvom DUF-ART. Tento projekt Spišského osvetového strediska v Spišskej Novej Vsi vznikol za finančnej podpory Ministerstva kultúry SR v spolupráci s Divadlom teatrálnej skratky a tanečnou skupinou Credance. Budovy Spišskej knižnice, Múzea Spiša, Domu Matice slovenskej a Spišského osvetového strediska sa počas posledného septembrového víkendu na chvíľu premenili na „dosky, ktoré znamenajú svet“, kde ponúkli širokej verejnosti unikátny umelecký zážitok. V dufartoch spomínaných budov sa odohrali krátke divadelné predstavenia z rôznych období ich histórie a pripomenuli divákom udalosti, či načrtli situácie a prezradili aj menej známe tajomstvá.

Historické prepojenie

DUF-ART bol veľmi netradičný celým svojím konceptom. Nešlo iba o nezvyčajné priestory, v ktorých herci Divadla teatrálnej skratky v režijnom spracovaní Petra Karpinského zaujali i rozosmiali divákov. Tvorcovia projektu vymysleli zaujímavú, tzv. divadelnú trasu s takým časovým harmonogramom predstavení, aby sa diváci mohli pohodlne pešo presunúť medzi jednotlivými budovami. Pred každým predstavením sprievodkyňa Turistického a informačného centra Mária Dutková priblížila divákom krátku históriu každej budovy, v ktorej sa následne odohrala inscenácia. Divadelná „púť“ začala v Spišskej knižnici, kde nám herci v „Cholere“ priblížili obdobie roku 1831, kedy na území východného Slovenska vypukla pomerne veľká cholerová epidémia, s ktorou sa spája aj vznik sedliackeho povstania. Vzbura sedliakov bola vyvolaná špekuláciami, že za šírenie cholery môžu páni. Jedným z hlavných dejísk povstania bola aj Spišská Nová Ves.

Za milenkou...

Na nádvorí Múzea Spiša sa diváci dozvedeli o výraznej postave obdobia, keď sa Spišská Nová Ves nachádzala v poľskom zálohu. Podľa legiend mal knieža Teodor Konštantín Lubomirski vraj veľmi prchkú povahu, a tak mu čoskoro prischla prezývka Knieža pekelnej temnoty. Knieža Teodor údajne rád chodieval do Spišskej Novej Vsi, kde si našiel aj milenku a dokonca tu nechal urobiť i divadelnú sálu. Tretím v poradí bolo humorné predstavenie v Dome Matice slovenskej, ktoré pod názvom „VOSR“ priblížilo občasnú absurdnosť obdobia socializmu a divákov pobavilo. Čerešničkou na divadelno-tanečnej festivalovej torte DUF-ART, bolo štvrté predstavenie v Spišskom osvetovom stredisku, pod názvom „Požiar“. Pred vstupom na nádvorie, hostiteľ a autor projektu Martin Hlavatý rozdal každému divákovi na pamiatku kľúč k „dufartu“, ktorý bol priviazaný k programu festivalu.

Nešťastný február

Február 1849 nešťastným spôsobom poznamenal Spišskú Novú Ves. Najprv doň vtrhli maďarské povstalecké vojská a následne ho začali z diel ostreľovať príslušníci cisárskej armády. Zničené boli domy na Levočskej ulici a jedna zápalná strela dopadla aj na rímskokatolícky kostol. Jeho veža sa ocitla v plameňoch a požiar zničil aj historicky cenné kostolné zvony. Umocnením atmosféry príbehu v podaní tanečníkov a ohňovej šou sa tak návštevníci mohli preniesť do histórie a stať sa jej súčasťou. Tvorcom tohto originálneho podujatia treba poblahoželať a dúfať, že ďalšie ročníky festivalu DUF-ART budú prinajmenšom také vydarené, ako jeho premiérový ročník.

Text a foto: Katarína Česlová