Matica oslavuje 151. výročie. Má v súčasnosti ešte význam?

Slovensko si 4. augusta pripomína 151. výročie založenia Matice slovenskej (MS). Štátnej inštitúcii nemožno uprieť historický význam, ale aké je jej pôsobenie v súčasnosti? Odborníci vyjadrili názor, že pôvodnú fuknciu Matice prebrali iné inštitúcie. Matičiari svoje opodstatnenie obhajujú.

Pred 151 rokmi vznikla v Turčianskom svätom Martine najvýznamnejšia kultúrno-spoločenská inštitúcia slovenského národa. Valné zhromaždenie na prvom zasadnutí MS prijalo zároveň uznesenie, že MS založili „na tisícročnú pamiatku pokresťančenia a založenia písomníctva slovanského“.

Prvým predsedom matičiarov sa stal rímskokatolícky banskobystrický biskup Štefan Moyzes. Prvým podpredsedom novozaloženej inštitúcie bol evanjelik Karol Kuzmány.

Zmenený dobový kontext

Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní nastala maďarizácia a uhorským úradom prekážalo účinkovanie Matice slovenskej. V roku 1875 ju uhorská vládna moc zatvorila, obnovili ju až 1. januára 1919. Sídlom MS je od roku 1863 Martin.

Matica slovenská pred 151 rokmi predstavovala jediný záchranný bod slovenského národného povedomia. Kontext pôsobenia sa však výrazne zmenil a dnes rozhodne nie je jedinou inštitúciou, ktorá u nás zastrešuje kultúrny život.

„Historický význam MS nemôže korešpondovať s jej súčasnými aktivitami ani omylom. V prvom rade si treba uvedomiť, že Matica slovenská splnila svoju historickú úlohu tým, že v čase svojho vzniku roku 1863 to bola jediná slovenská celonárodná organizácia, naša jediná predstaviteľka – okrem nej sme nemali nijaké štátne, politické, kultúrne či ekonomické organizácie, bol okolo nej sústredený celý náš verejný život,” uviedol na margo vzniku MS rektor Akadémie médií Eduard Chmelár.

Úlohy Matice slovenskej

Podľa zákona, ktorý definuje pôsobenie matice, sú jej úlohy najmä upevňovať slovenské vlastenectvo, prehlbovať vzťah občanov k slovenskej štátnosti, podieľať sa na rozvoji miestnej a regionálnej kultúry, pôsobiť na mládež v duchu národných, mravných a demokratických hodnôt, zvyšovať národné povedomie Slovákov na jazykovo zmiešaných územiach Slovenskej republiky, posilňovať vzťahy kultúr občanov hlásiacich sa k národnostným menšinám a etnickým skupinám na území Slovenskej republiky so slovenskou národnou kultúrou.

Zároveň by MS mala predstavovať vrcholnú inštitúciu, ktorá riadi slovenskú kultúru a vedu a zaobstaráva reprezentáciu Slovákov v zahraničí.

Medzi úlohy MS patrí aj zakladanie nadácií a fondov na podporu národného a kultúrneho života Slovákov a na oceňovanie najvýznamnejších tvorcov z vymedzených oblastí tvorivej činnosti doma i v zahraničí. Taktiež má vydávať pôvodnú slovenskú umeleckú tvorbu, vedecké diela a publicistiku.

Prišli sme o Národný poklad

V roku 1992 bola Nadáciou Matice slovenskej vyhlásená národná zbierka na jej fungovanie. Niektorí darovali celoživotné úspory, dokonca i vzácne umelecké diela. Do zbierky sa zapojili aj veľké podniky z oblasti energetiky a bankovníctva. Rovnako prispievalo i zahraničie.

Keď v roku 1998 matičiari zbierku zdokumentovali, poklad tvorilo 527 kusov zlatých predmetov, 2 014 kusov strieborných predmetov, 634 kusov predmetov z obyčajného kovu, ale aj viac než 8 kg zlata, vyše 31 kg striebra či 25 gramov platiny a vyše 20 miliónov korún.

Nadácia Matice slovenskej preinvestovala štátny majetok vo fondoch súkromných spoločností a usporadúvala veľkolepé podujatia, ktoré financovala z vyzbieraných peňazí. Slováci tak prišli o obrovskú časť Národného pokladu. Neskôr sa Nadácie Matice slovenskej, ktorá Národný poklad spravuje, odtrhla od materskej inštitúcie, čím MS prišla o ďalšiu z významných úloh.

„Po dovŕšení emancipácie slovenského národa a vzniku Slovenskej republiky Matica slovenská stratila svoje pôvodné poslanie, lebo na všetky aktivity, na ktoré sa dovolávajú predstavitelia MS, tu máme štátne orgány. MS si nenašla novú náplň, nové poslanie, iba chce parazitovať na úlohách, ktoré má štát. Svojím myslením uviazla v 19. storočí a v súčasnosti patrí medzi posledné organizácie tohto druhu v Európe,” špecifikoval Chmelár súčasné postavenie MS.

Má v súčasnosti Matica význam?

Na valnom zhromaždení MS dňa 19. novembra 2010 v Martine bol v prvom kole zvolený za predsedu Matice slovenskej Marián Tkáč. Na inštitúciu sa práve v týchto rokoch zosypala vlna kritiky zo strany verejnosti a inštitúcia dlhodobo bojuje aj s finančnými suchotami, o ktorých sme už informovali.

„V takej podobe, v akej dnes existuje MS, ju nepotrebujeme. MS svojím často až vypätým nacionalizmom slovenskú spoločnosť nezjednocuje, ale rozdeľuje, sústreďuje sa na rehabilitáciu predstaviteľov fašistického štátu a ľudáckej emigrácie, a to tak výrazne, že jej často – či už úmyselne alebo neúmyselne – unikajú významné výročia iných slovenských dejateľov. Matica by sa mala zmeniť na mimovládnu organizáciu, ktorá by sa mohla uchádzať o štátne granty a zákazky v prípade projektov, na ktorých by mal štát záujem. Pokračovať v doterajšom trende však považujem za neúnosné,” reagoval na vývoj MS  Chmelár.

Predseda MS Marián Tkáč reagoval slovami: „O nepotrebnosti Matice hovoria tí, ktorí nemajú ani tušenia, čo Matica v skutočností robí. Sú to stovky, ba tisícky akcií po celom Slovensku týždeň čo týždeň. Podujatia často organizujeme v spolupráci s obcami, s vojnovými veteránmi, s regionálnymi klubmi, so spisovateľmi, atď. Plní aj také úlohy, ktoré neplní žiadna iná štátna ani neštátna organizácia (ustanovizeň). Ak by Matica neexistovala, musel by náš štát inštitúciu na plnenie tohto dohovoru založiť. Organizácie podobného typu existujú na západ i na juh od našich hraníc. V slovanských štátoch pracujú Matice (srbská, slovinská, chorvátska, moravská, česká, lužickosrbská, spolu 11) s rôznou úrovňou podpory zo strany štátu."

Odhalenie Hlinkovej busty

Výročie založenia Matice oslavovali aj cez víkend. „Tento rok si pripomíname aj 150. výročie narodenia Andreja Hlinku. Preto sme sa rozhodli postaviť na trvalú pamiatku tejto významnej osobnosti našich národných dejín, ktorá sa zaslúžila o Slovenskú republiku, jeho busty v Terchovej, tu v Martine a vo Vranove nad Topľou," vravel predseda Matice Marián Tkáč.

„Som veľmi rád, že sa takto tento národ aspoň trochu prebúdza. Tu je odpoveď našim nežičlivcom, že maticu potrebujeme aj na to, aby sme udržiavali vlastenecké povedomie," skonštatoval Tkáč.

Chmelár má ale iný názor: „Význam Matice slovenskej čoraz viac upadá. Matica sa z rešpektovanej celonárodnej inštitúcie stala ideologickou sektou s extrémistickými prvkami. Niektoré jej funkcie sú duplicitné s funkciami štátu, iné sú kontroverzné ak nie vyslovene škodlivé," uzatvoril na margo Matice.

lb, foto: TASR