Mária Rázusová-Martákova: Poetka detsva a bolesti

Báseň o ranenej breze je dodnes povinnou jazdou každého žiaka. Spisovateľka Mária Rázusová-Martáková je všetkým známa ešte zo školských lavíc. Dnes si pripomíname 50. výročie jej úmrtia.

Mária Rázusová-Martáková sa narodila 28. júna 1905 vo Vrbici na Liptove. Po štúdiách v Prešove sa vydala na cestu učiteľky, učila v Bratislave a Martine. Počas rokov strávených so žiakmi sa zoznámila so svojím manželom Jánom Martákom, neskorším tajomníkom a správcom Matice slovenskej.

Celoživotný boj s chorobou

Autorka trpela reumatizmom, preto kvôli problémom s pohyblivosťou musela učiteľskú dráhu opustiť. Začala redigovať časopis Dobré slovo a po vojne detské periodikum Slniečko. Keď sa jej zdravotný stav zhoršil, venovala sa prekladateľskej a redaktorskej činnosti.

Literárny cit mali Rázusovci v krvi, Mária bola sestrou slovenského básnika Martina Rázusa. Chorobe, s ktorou bojovala celý život, podľahla 5. augusta 1964 v Bratislave, pochovaná je na Liptove. O dva roky neskôr dostala Cenu Fraňa Kráľa in memoriam za celoživotné dielo.

Jej dielo je prítomné aj v Múzeu Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši a v expozícii v rodnom dome spisovateľov Martina Rázusa a Márie Rázusovej-Martákovej vo Vrbici.

Vážený súdruh Klátik

Literárny vedec Zlatko Klátik pochádzal z učiteľskej rodiny z Juhoslávie a po 2. svetovej vojne sa natrvalo usadil na Slovensku. Napísal monografie o niekoľkých slovenských spisovateľoch, medzi nimi aj o Márii Rázusovej-Martákovej.

V archívoch Slovenskej národnej knižnice sa dozvieme, že autor si zaumienil napísať pútavú životopisnú štúdiu a nie „suchú odbornú monografiu“. Ako aj sama spisovateľka uznala, písať monografiu o žijúcom nie je jednoduché. Útla publikácia vyšla v roku 1957.

Počas písania spolu autori intenzívne komunikovali prostredníctvom listov. „Vážený súdruh Klátik, čože Vás to pohlo púšťať sa do štúdie o mne?! Môj život, hoc navonok jednoduchý a hladký, bol v skutočnosti vždy plný vnútorných konfliktov a bojov už od malička. Vy viete písať, najmä, keď Vám to vyviera z presvedčenia a zo srdca. A preto Vám chcem pomôcť,“ napísala mu v liste 11. augusta 1956.

Literárna a publicistická tvorba

Publikovať svoju tvorbu začala už počas štúdií, najmä v časopisoch. Používala pseudonymy Ivo Medin, Moro, Teta Mariena. Prioritne sa venovala tvorbe pre deti – predovšetkým poézii. Detskému čitateľovi sa dokázala literárne prihovoriť tak, aby ho zaujala a rozvíjala jeho fantáziu a kultivovala jeho jazykový prejav.

V publicistickom smere občasne písala portréty slovenských spisovateľov alebo články o jazyku. Svoje články publikovala v periodikách Politika, Národné noviny, Cirkevné listy, Slovensko, Živena, Matičné čítanie, Kultúrny život, Slovenské pohľady a v mnohých ďalších.

Prekladala z francúzštiny, nemčiny a ruštiny, jej práce majú významnú pozíciu v dejinách slovenského prekladu. Zaoberala sa prevažne literárnymi prekladmi.

• Poézia pre deti

1932 – Pestré kvety, zbierka básní
1932 – Tri rozprávky z neba
1934 – Hore grúňom-dolu grúňom, zbierka básní
1935 – Hrdinovia (2. vydanie vyšlo pod názvom Stála bitka, stála… )
1939 – Od jari do zimy, zbierka básní
1946 – Na veselej posiedke, povedačky a vyčítanky
1948 – Plamienočka
1950 – Zverinček, veršovaná rozprávka
1953 – Zatúlané húsa, veršovaná rozprávka
1953 – Farebná záhradka, veršovaná rozprávka
1953 – Pieseň o Váhu, poéma
1956 – Zvieratká deťom
1959 – Hop, hop na koníčku
1959 – Lietajúci kvet, kniha veršov

• Próza pre deti

1941 – V rozprávkovom svete
1954 – Prvý venček
1955 – Rozprávky o Jánošíkovi, spracovanie ľudových motívov
1956 – Chlapčekovo leto, príbeh vychádzajúci zo spomienok na detstvo jej manžela
1957 – Druhý venček
1961 – O medovníkovom domčeku
1962 – Junácka pasovačka

• Hry pre deti

1935 – Spoza rajskej brány
1946 – Gajdoš Filúz
1955 – Medovníkový domček
1963 – Soľ nad zlato

• Ľudová slovesnosť

1945 – Tri zakliate kniežatá
1954 – Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas
1956 – Hoja, Ďunďa, hoja
1957 – Ako šlo vajce na vandrovku
1957 – Kozliatka
1960 – Starý Bodrík a vlk
1968 – Koza odratá a jež

• Výbery z tvorby pre deti

1955 – Pod belasou oblohou
1965 – En-ten tulipán
1966 – Sedmikráska
1980 – Jarné vtáča, rozsiahly výber z poézie i prózy (pripravil Ondrej Sliacky)

• Tvorba pre dospelých

1941 – Jánošík, veršovaná dráma
1948 – Svetlo nad horami, zbierka lyrických básní
1956 – Vyznanie, zbierka lyrických básní
1957 – Pieseň o láske, zbierka lyrických básní (rukopis vznikol už v roku 1942)

• Preklady

Edmond Rostand – Cyrano z Bergeracu
Victor Hugo – Hernani
Nikolaj Alexejevič Nekrasov – poéma Komu sa v Rusku dobre žije
Émil Verhaeren – Filip II.
libreto Gounodovej opery Faust a Margareta
Michail Jurievič Lermontov- Démon
Alexandr Sergejevič Gribojedovov – Útrapy rozumu
diela od Gogoľa, Saltykova-Ščedrina, Dostojevského, Gajdara, Čukovského.

lb, Foto: snk.sk