Kresbe dal vtip aj noblesu

Azda iba Američan Walt Disney a kontroverzný Francúz Jean Effel majú rovnako čitateľný rukopis svojich karikatúr – ako mal a stále má – zakladateľ slovenského animovaného filmu, Viktor Kubal. Bol vynikajúcim humoristom, karikaturistom, animátorom, ale aj scenáristom a režisérom.

Kubalova umelecká jedinečnosť spočívala v schopnosti svoj erudovaný výtvarný talent, podčiarknutý humorom, spojiť s dovtedy neprebádanými technickými či technologickými požiadavkami výroby animovaného filmu. A keďže nové výzvy zvládol, je právom radený medzi významných predstaviteľov svetového animovaného filmu 60. rokov.
Rodák zo Svätého Jura už ako dieťa hľadal cestičky ako sa dostať do kina, aby mohol obdivovať kreslených hrdinov na filmovom plátne. Svoje prvé pokusy dostať na filmový pás stvárnenie svojich chlapčenských predstáv sa pokúšal už ako dvanásťročný. I to mu otvorilo cestu neskôr navštevovať celoročný kurz pre kinetickú fotografiu a kinematografiu v škole umeleckých remesiel v Bratislave.
Zakotvil v Riviére
Po skončení štúdií jeho prvé kroky viedli do spoločnosti Školfilm, kde počas vojny nakrútil svoje prvé animované filmy. Bol spoluzakladateľom humoristicko-satirického časopisu Roháč, kde pracoval najprv ako technický redaktor a neskôr prevzal funkciu výtvarného redaktora. V 50. a 60. rokoch minulého storočia výrazne prispel k výtvarnému profilovaniu tohto časopisu. V tomto týždenníku bola u čitateľov vari najočakávanejšia rubrika „Vaša Dita“, kde na malej ploche dokázal vtipne glosovať udalosti uplynulých dní a vtipne upozorňovať na neduhy v spoločnosti. Oženil sa a býval v Karlovej Vsi v známom „orientačnom“ dome Riviéra, kde strávil s rodinou desať rokov života. Keď ho žiarliví kolegovia po 18 rokoch „vyliali“ z Roháča, vrátil sa k filmu. Filmové štúdiá na Kolibe sa stali jeho druhým domovom, hoci pracoval najmä doma vo svojej dielni. Ako sám vravel, podstata sa rodila „na kolene“. A tak sa dostali na film  obľúbené postavičky ako Dita, rozprávkový Janko Hraško. Filmy o Petrovi, Janovi či Deduškovi boli predzvesťou prvého celovečerného filmu Zbojník Jurko z roku 1976, ktorý bol nakrútený na motív filmu Juraja Jánošíka v akomsi novom pohľade na historickú legendu.
Úspech nútil pokračovať
Keďže Zbojník Jurko vypredával kinosály nielen doma, ale i v zahraničí, divák si pýtal repete... Ocenenia získaval i v krajinách, kde toho diváci o našej zbojníckej legende veľa nevedeli. A tak námetom k ďalšiemu celovečernému „trháku“ bola krutá Alžbeta Báthoriová. Tak vznikla Krvavá pani (1980). Keď sa po uliciach šepkalo, že takýto film Kubal pripravuje, netrpezlivosťou horeli nielen diváci či filmoví kritici, ale najmä médiá sa predháňali v odhadoch, kedy bude film dokončený... Popri „vážnej“ práci si odskočil do Kremnice, aby sa tam stal spoluzakladateľom dnes tak populárnych Kremnických gagov. Kubal pracoval aj pre televíziu. V nej vznikali rozprávkové seriály na dobrú noc ako Puf a Muf, Panák z križovatky. Mnohé príbehy rozprávkových hrdinov vyšli aj knižne. Celkovo Viktor Kubal vytvoril okolo 420 kreslených filmov. Tie získavali ocenenia nielen doma či v socialistickom sektore, ale vedeli o ňom aj svetoví producenti za veľkou mlákou. Žiaľ, po dlhej ťažkej chorobe zomrel 24. apríla 1997 v Bratislave, vo veku 74 rokov. Pochovaný je na Martinskom cintoríne.
Jablko nespadlo ďaleko...
Viktor Kubal má nasledovníka, svojho syna, tiež Viktora. Ako inak, začal kresliť vďaka otcovi. V roku 1974 sa čerstvý absolvent žurnalistiky stal rovnako redaktorom Roháča. Otec doň ešte kreslil, ale už len externe. Po odchode z Roháča sa Kubal mladší zamestnal v Mladých rozletoch. Po ich zániku skúsil vypomáhať v prvom súkromnom denníku Nový Slovák. V tejto redakcii občas chytil ceruzku a papier do ruky a kolegovia so zatajeným dychom sledovali, ako sa za pár sekúnd dá vytvoriť kreslený vtip ako predloha pre tlač. Ruka Viktora Kubala mladšieho bola vari ešte pohotovejšia ako tá otcova. Jeho rozprávania o nezabudnuteľnom Bratislavčanovi máme mnohí v mysliach dodnes.

Jozef Bytčánek