Funès by mal 100 rokov: Spomínate si na žandára zo Saint Tropez?

Z filmov si ho pamätáme ako prchkého a večne uhundraného chlapíka, v súkromí bol vraj pokojný a tichý. Francúzsky komik Louis de Funès, ktorý by sa v týchto dňoch dožil 100 rokov však nebol len muž rôznych podôb, ale aj človek, ktorý pomaly a trpezlivo kráčal na vrchol.

Nenapodobiteľný komik vraj dokázal v priebehu jednej minúty vystrúhať aj štyridsať grimás. Filmoví kritici a mnohí kolegovia ho práve preto často kritizovali. Tvrdili, že jeho herecké schopnosti sú obmedzené len na úškľabky a gestá. U divákov však nimi žal úspechy.

Málokto pritom vedel, že Louis de Funès musí túto svoju najväčšiu, aj keď možno jedinú prednosť tvrdo trénovať. Pred zrkadlom vraj strávil dlhé hodiny, kým si každý gag, každý pohyb, ba aj úškľabok starostlivo natrénoval, aby bol dokonalý. A úprimne, kto pri sledovaní jeho filmov neveril, že Louis de Funès nereaguje spontánne?

Zrod komika

Viac než desať rokov stvárňoval postavičky, ktoré veľakrát na javisku nepreriekli ani slovo. O nič lepšie to nebolo vo filmoch. Louis de Funès sa často v zábere mihol iba tak, že si ho diváci ani nemohli všimnúť. Čím dlhšie to trvalo, tým viac sa zožieral. Začínal byť presvedčený, že ani ako herec nebude mať v živote šťastie. Mýlil sa.

Hoci stvárňoval iba malé a bezvýznamné postavy, niektorí ľudia si ho všímali. Nemé etudy, ktorými na javisku tu a tam vyplnil hluché miesto, či podarené grimasy sa totiž prehliadnuť nedali. De Funèsova šťastná chvíľa prišla v roku 1959 a volala sa Oscar.

Nezabudnuteľný žandár

V roku 1964 dostal Jean Girault do ruky scenár filmu o žandároch, situovaný do známeho letoviska Saint Tropez. Hlavnú úlohu strážmajstra Cruchota v ňom mal stvárniť niektorý z obľúbených francúzskych komikov. Girault však presadil, aby ju mohol hrať Louis de Funès. Žandár zo St. Tropez napokon spravil z dovtedy zaznávaného komika hviezdu prvej veľkosti.

V päťdesiatke sa tak Louis de Funès dostal na vrchol a dlhé roky vyčkávania priniesli ovocie. „V úlohe Cruchota som bol šťastný. Bol v nej zobrazený ozajstný život, presne taký, aký je, s poskokmi aj nadriadenými,“ povedal.

Po tomto úspechu už de Funèsa režiséri nemohli prehliadať. A tak mohol postupne prejaviť svoj komediálny talent a rozosmievať ľudí ako ambiciózny a bláznivý komisár Juve v trilógii o Fantomasovi, v ďalších pokračovaniach žandárskej komédie opäť ako Cruchot, ale aj v úlohách majiteľa reštaurácie Septima, rabína Jakoba a mnohých ďalších.

Úspešný do konca

Vysoké pracovné nasadenie, ktoré bolo dlho pre Louisa de Funèsa niečím úplne normálnym, si v sedemdesiatych rokoch vyžiadalo svoju daň. V roku 1974 dostal infarkt a prežil len vďaka tomu, že bola pri ňom manželka, ktorá okamžite zavolala pomoc. Po tejto udalosti svoje pracovné tempo zvoľnil. Ako posledný natočil v roku 1982 nie príliš vydarený film Žandár a žandárky.

Počas nakrúcania však podľahol infarktu jeho priateľ režisér Jean Girault a pre Louisa to bola ťažká rana. Film dokončil, potom sa však už definitívne utiahol na Clermont. O desiatej večer 27. januára 1983 sa Louis de Funès zobudil na prudkú bolesť. „To nie je možné, ja zomriem,“ vykríkol. O desať minút neskôr vydýchol naposledy, ďalší infarkt už bol osudný.

ib