Dolnoliptovská bursa

Fašiangové zvyky, v regióne Liptova nazývané bursa, ožili 1. marca v obci Liptovské Sliače pri Ružomberku. Pričinili sa o to domáca dedinská folklórna skupina Sliačanka, členovia detského folklórneho súboru (DFS) Sliačanček, seniori. K nim sa pridali v maskách aj niektorí občania.

Veselý sprievod vytvorilo okolo 80 ľudových postavičiek a maškár, ktorým do tanca hrala ľudová hudba. Vo fašiangovom sprievode v L. Sliačoch nechýbala ani maska typická pre obec chriapa. Tvorí ju veľká drevená oválna hlava spojená s kožou z barana. Váži približne 15 kilogramov, takže si ju obliekal najzdatnejší mládenec, aby v nej vládal chodiť aj šesť-sedem hodín. O dobrú náladu obyvateľov L. Sliačov sa postarali aj ďalšie postavy, napríklad cigánka, kat, ovečka. V minulosti bolo pravidlom, že veselá fašiangová chasa – bursovníci zaklopali podľa starých obyčají na bránu každého domu. Vytancovali gazdiné a ich dcéry, ktoré ich za to odmenili slaninkou, vajíčkami, klobáskou, pálenkou. Oslavy predjaria a dolnom Liptove pokračovali do utorka 4. marca. Na tradičné fašiangy pozval hostí Spolok bursovníkov v Bielom Potoku. Bursovníci z folklórneho súboru Liptov sa 4. marca vydali do ružomberských ulíc. Fašiangový sprievod s maskami mal podľa starých zvykov privodiť dobrú úrodu, plodnosť hospodárskych zvierat i ľudí. Masky mali rituálny význam a ich cieľom bolo dosiahnuť dokonalé prevtelenie. Za fašiangy sa považuje obdobie od Troch kráľov až do polnoci pred Popolcovou stredou, ktorá si vyslúžila prívlastok škaredá. Toto obdobie odjakživa patrilo zábave, hodovaniu a je symbolom veselosti a hojnosti pred 40-dňovým pôstom pred Veľkou nocou.

Text a foto: Tibor Šuľa