Cez najväčšie zbierky sa vlani vyzbieralo 3,4 milióna eur, náklady sú 8 percent

Len osem percent z vyzbieranej sumy použili vlani organizátori desiatich najväčších verejných zbierok na pokrytie svojich nákladov. Zákon im pritom umožňoval uplatniť si až polovicu z hrubého výnosu zbierok. Vyplýva to z analýzy, ktorú vypracovala nezisková organizácia Centrum pre filantropiu.

Zo sumárneho materiálu, ktorý vznikol na Slovensku po prvýkrát vyplýva, že desať najväčších organizácií vyzbieralo spolu 3.491.199 eur. Náklady z toho tvorili spolu 277.848 eur.
      
„Ukázalo sa, že verejná kontrola a úsilie neziskoviek fungovať efektívne je oveľa väčším motivačným faktorom ako zákon,“ zhodnotil jeden z autorov analýzy Igor Polakovič fakt, že zbierky dokázali existovať s nákladmi hlboko pod zákonným limitom.

Rebríček najväčších zbierok
     
Centrum vytvorilo rebríček desiatich najväčších zbierok za rok 2013. Výrazne v ňom dominujú dve verejné zbierky – Deň narcisov (hrubý výnos 902.467 eur) a zbierka Dobrá novina (hrubý výnos 869.892 eur). Ich organizátorom – Lige proti rakovine a Hnutiu kresťanských spoločenstiev detí eRko sa podarilo vyzbierať až polovicu všetkých prostriedkov.
      
Treťou najväčšou zbierkou ukončenou v roku 2013 bola Dobrá krajina organizovaná Nadáciou Pontis, ktorej hrubý výnos bol 643.343 eur. 
     
V rebríčku nasledujú zbierky: Hodina deťom Nadácie pre deti Slovenska (239.023 eur), Boj proti hladu Národného združenia spolkov kresťanskej lásky Vincenta de Paul na Slovensku (195.791 eur), Deti v núdzi organizácie Magna (170623 eur), Obnova hradu Krásna Hôrka Slovenského národného múzea (157.331 eur), zbierky Slovenskej katolíckej charity (115.853 eur), Dakujeme.sk občianskeho združenia WellGiving (108.964 eur) a zbierka Biela pastelka Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska (87.913 eur).

Úspešná aj zbierka na obnovu hradu Krásna Hôrka

Medzi desiatimi najväčšími vlaňajšími verejnými zbierkami dominujú tradičné každoročne opakujúce sa zbierky. Úspešnou ad-hoc zbierkou reagujúcou na momentálnu akútnu potrebu bola zbierka na obnovu požiarom zničeného hradu Krásna Hôrka.
      
Analýza ukázala, že náklady prevažne pouličných zbierok sa pohybujú od 2 percent (Boj proti hladu) až do 25 percent (Biela pastelka). Pri zbierke Dobrá novina, ktorá nevyužíva verejné pokladničky, pomer nákladov k hrubému výnosu nepresiahol úroveň 0,5 percenta.
      
Centrum konštatuje, že množstvo organizácií vykrýva svoje náklady čiastočne, alebo aj úplne z iných zdrojov, ako sú napríklad sponzorské dary a príjmy z inej činnosti. „Dochádza k pozitívnej samoregulácii, keď samotní organizátori verejných zbierok sa usilujú náklady zbierok stlačiť na minimum,“ konštatoval Polakovič.

V zbierkach žiadne výkyvy
     
Centrum pre filantropiu zároveň zmapovalo päťročnú históriu najväčších zbierok. Sumár ukázal, že celkové výnosy štyroch najväčších nezaznamenali od roku 2009 žiadne výraznejšie výkyvy. „Je to zaujímavý fakt, že aj napriek kríze minimálne tie najväčšie zbierky neutrpeli,“ komentoval to Polakovič.
      
Pre TASR vysvetlil, že v súčasnosti nie je možné odpovedať na otázku, koľko sa vlani vyzbieralo na Slovensku v rámci všetkých verejných zbierok. Register, ktorý má tieto informácie sumarizovať, vedie dnes ministerstvo vnútra podľa Polakoviča iba na dobrovoľnej báze a neobsahuje všetky údaje.

Centrum ich preto muselo pri vypracovaní analýzy doplniť zisťovaním priamo u organizátorov zbierok. Situáciu by mal celkom zmeniť nový zákon o verejných zbierkach, ktorý smeruje do parlamentu. Okrem úplného registra verejných zbierok počíta aj s povinnosťou organizátorov zverejňovať informácie o zbierkach na ich weboch.

TASR