Viac foto v galérii

Podivný barón, ktorý zviditeľnil Púchov

n 2.7.2014 15:39 - Púchov

Podivný barón, pre ktorého doba, v ktorej žil, nemala pochopenie. Aj takýmto prívlastkom je titulovaný Emil Hoenning, po ktorom je v Púchove od minulého roka pomenované námestie pri novom divadle. Mesto tým konečne vzdalo hold mužovi, ktorý sa pričinil o postavenie púchovskej kultúry vo svetovej archeológii a zapísal Púchov do učebníc dejepisu.

Tento rok si pritom pripomíname 180 rokov od narodenia, a zároveň 120 rokov od úmrtia zaujímavého šľachtica. Emil Friedrich Johaness Hoenning O´Caroll sa narodil v roku 1843 v Hildesheime pri Hannoveri v Dolnom Sasku. Meno dostal po starom otcovi. Ako vojak to dotiahol až na poručíka pluku a precestoval veľkú časť Európy. Oženil sa s grófkou Annou Agnešou Deymovou, s ktorou mal štyri deti.

Ich šťastie však netrvalo dlho, pretože Anna zomrela ako 35-ročná na zápal čriev. O sedem rokov neskôr sa Emil oženil druhýkrát s grófkou Hermínou von Hatzfeld z Trachenbergu a sobášom prestúpil z katolíckej na evanjelickú vieru. S druhou manželkou mal ďalšie štyri deti. Ich manželstvo nebolo šťastné, pretože barón bol vášnivým hráčom. Manželia sa odcudzili, hoci k plánovanému rozvodu nedošlo.

Inšpirovaný Schliemannom

V roku 1888 sa Emil presťahoval do Púchova, kde zostal až do svojej smrti. Prenajal si dom na Moravskej ulici a inšpirovaný Heinrichom Schliemannom, ku ktorému sa chcel pridať počas jeho objavovania Tróje, začal kopať a skúmať v Lednici, Ihrišti, vo Vršateckom a Zemianskom podhradí, Vieske či v Dolnej Súči.
Ako nadšený amatérsky archeológ sa pustil aj do skúmania Púchovskej skaly. Výsledky archeologického výskumu zverejňoval aj v odborných časopisoch. Všetky nálezy si zapisoval a kreslil do „Atlasu vykopávok na Púchovskej skale“. Vtedy ešte netušil, že jeho výskum bude mať pre dnešných historikov veľkú hodnotu.

Pomohol ním vyriešiť záhadu zániku stredodunajských Keltov, ktorá zapísala Púchov do európskej histórie. Nálezu hrotov, šípov, črepov, polámaných kostí či parohov a bronzových šperkov, pripisoval vtedy vysokú hodnotu jedine on, okolím však zostal nepochopený. Dnes sú jeho nálezy datované od obdobia paleolitu až do obdobia stredoveku. Jediná známa kresba vtedajšej podoby Púchovskej skaly pochádza tiež z jeho pera. Barón sa výskumu venoval až do svojich posledných dní. Zomrel v roku 1894, pochovaný je na starom mestskom cintoríne. Veľká časť barónovej archeologickej zbierky putovala vo Viedenského múzea, časť je vďaka národnému buditeľovi Andrejovi Kmeťovi v Martine.

Z archeologického náleziska je dnes dol

Mnoho obyvateľov Púchova o existencii tohto šľachtica ani netuší a Púchovská skala dnes takmer neexistuje – stal sa z nej vydolovaný dol. Preto sa skupinka mladých nadšencov rozhodla zatraktívniť toto miesto pre domácich aj turistov. „Revitalizácia oddychovej zóny Púchovská skala zahŕňala stavbu prístrešku, vybudovanie turistických schodov na vrchol skaly či osadenie smetného koša, novej informačnej tabule a smerovníka.

Bol to náš pilotný projekt a spolupracovali sme na ňom s rôznymi ľuďmi a pomohla nám aj iniciatíva Puchovo dedičstvo. Pravdou však je, že vandalizmus nepozná hranice a už sme viackrát museli opravovať, čo sme vybudovali,“ posťažoval sa Andrej Rafaj, jeden z iniciátorov revitalizácie brala. Pamätník pripomínajúci Emila Hoenninga sa zatiaľ nikde v meste nenachádza. Jeho potomkovia žijúci v Nemecku o svojom prapradedkovi tiež veľa nevedeli. Nakoniec sponzorsky pomohli historikovi Pavlovi Dvořákovi vydať knihu o barónovi v nemčine a dokonca si nedávno boli pozrieť mesto Púchov.

(ssa)