Viac foto v galérii

Požiadavky Radvančanov pred zlúčením obce s mestom Banská Bystrica

n 3.3.2017 10:15 - Banská Bystrica

Radvaň bola tradičným remeselným a trhovým stredovekým mestečkom. Najstaršia dochovaná písomná zmienka o nej pochádza z roku 1263, kde sa spomína ako „villa Raduana“.

Čulá a prosperujúca

Postupom času na jej území vyrástlo okrem domových aj viacero šľachtických a sakrálnych stavieb. Dodnes sa zachovali najmä: evanjelický kostol s farnosťou, kde pôsobil napr. aj Andrej Sládkovič, rímskokatolícky kostol s Farským úradom na Hôrke, kaštieľ radvanských, či Tihányiovský kaštieľ – dnes prírodovedná expozícia Stredoslovenského múzea.

Chýrnym je dodnes Radvanský jarmok, ktorého história siaha až do roku 1655. Od roku 1926 sa používal oficiálny názov Radvaň nad Hronom.Mestečko žilo vždy čulým spoločenským životom, prosperovalo ekonomicky i sociálne a kultúrne.

Už krátko po skončení druhej svetovej vojny sa začalo zo strany susedného mesta Banská Bystrica i z vôle vyšších štátnych orgánov uvažovať o jeho pripojení k mestu. Hovoria o tom zápisy z rokovaní Miestneho národného výboru (MNV), ktorý dokonca ustanovil komisiu na skúmanie výhod a nevýhod spojenia s mestom. Komisia už v roku 1946 stanovila podmienky, za ktorých by Radvaň nad Hronom súhlasila s pripojením k Bystrici. Medzičasom, v roku 1964 došlo k spojeniu Radvane so susednou Kráľovou. Vznikla tak Radvaň – Kráľová.

Požiadavky Radvančanov

Radvančania a Kráľovčania požadovali pred zlúčením s mestom: zriadenie expozitúry úradu MNV s kompletnou administratívnou a matričnou agendou, zriadenie pravidelného dopravného spojenia s mestom, vyhotovenie regulačného plánu, kanalizácie, vodovodu, postavenie veľkého priemyselného podniku v Kráľovej, pomerné zastúpenie obcí v MNV mesta, ponechanie pošty a lekárskeho obvodu, vybudovanie kultúrneho domu v Radvani, ponechanie hasičskej expozitúry v Radvani, vybudovanie a zlepšenie ciest, lepšie kropenie ulíc, modernizáciu verejného osvetlenia, ponechanie železničnej stanice, zamestnávanie obyvateľov obcí v meste, zriadenie ihriska pre brannú výchovu a ponechanie názvu okrsku Radvaň – Kráľová.

Z historických zápisníc sa dozvedáme aj niektoré ďalšie konkrétne požiadavky pre Radvaň: presídlenie cigánov do vonkajšieho priestoru obce, ponechanie oráčiny „Pod Háj“ a „Vyše Hája“ pre plemenného býka, prevzatie obecných zamestnancov do služieb mesta, reguláciu potoka Udurná a ponechanie názvu Radvanského jarmoku.

Vybudovanie sídliska

Niektoré podmienky boli zo strany mesta splnené, niektoré nie. Po zlúčení s mestom Banská Bystrica (1. 1. 1966), sa Radvaň dočkala v záujme výstavby panelového sídliska a jeho infraštruktúry niečoho, čo si len málokto pred tým vedel predstaviť – rozsiahlej asanácie, ktorej padla za obeť väčšina rodinných domov. Udialo sa to na prelome 70-tych a 80-tych rokov.

V novovzniknutom sídlisku pre rozrastajúce sa mesto našlo domov mnoho jeho obyvateľov. Zachované stavebné pamiatky ostali medzi panelákmi a tvoria dnes zaujímavé miesta, kde sa staré dotýka nového. V čase zlúčenia s mestom mala obec Radvaň – Kráľová takmer 1600 obyvateľov.

Marcel Pecník, Foto: súkromné archívy a monografia Radvaň