Viac foto v galérii

Vedeli ste, že v Šalkovej bolo letisko?

n 23.2.2017 17:36 - Banská Bystrica

Banská Bystrica so svojím okolím patrí medzi najvýznamnejšie historické lokality Slovenska. Zaujímavé a možno aj menej známe miesta, osobnosti, či udalosti z našich dejín si budeme pravidelne pripomínať na stránkach Našich Noviniek so známym historikom, Banskobystričanom - Marcelom Pecníkom.

 

Šalková je od roku 1971 mestskou časťou Banskej Bystrice. Pred tým bola samostatnou obcou. Prvá zatiaľ známa písomná zmienka o dedine Saulfalva pochádza z roku 1359. Málokto si už dnes pamätá na to, že práve v Šalkovej bolo v polovici dvadsiateho storočia aj letisko, ktoré bolo využívané na športové účely - pre bezmotorové lietanie (plachtárstvo). 

Prvé pokusy

Aeroklub Banská Bystrica vznikol v septembri v roku 1933. Medzi prvých nadšencov pre lietanie v meste patrili Jozef a Milan Revallovci, najskôr len diváci prvých pretekov v bezmotorovom lietaní v Banskej Štiavnici v roku 1935, neskôr konštruktéri prvého bystrického pokusu o vetroň, s ktorým skúsili let z vrchu Urpín.

Klzák neskôr postavila aj skupina na čele s Václavom Kuncom. Tí vykonali tiež zatiaľ neúspešný pokus na planine pri Selciach. Medzi tým prebiehali v rámci aeroklubu výcviky pilotov. Konštrukcia prvých úspešných klzákov bola dokončená v roku 1941 pod vedením inštruktora Antona Kráľoviča. Prvý vydarený let bol vykonaný pri dedine Veľká Lúka v roku 1941.

Bystrickí letci však stále hľadali pre svoje aktivity vyhovujúce miesto. To sa im naskytlo na západnom konci obce Šalková, v lokalite vrchu Diel (pre štarty) a na lúkach pri Hrone (pre pristávanie). Po skončení druhej svetovej vojny si práve tu vytvorili svoj priestor členovia vzniknutej pobočky Slovenského národného aeroklubu, vtedy na čele s veľkým nadšencom letectva MUDr. Danielom Petelenom. 

Prvý let z budúceho šalkovského letiska uskutočnil na vetroni GB - II Julo Hudec 17. júna 1945. Po úspešnom vyše dve hodiny trvajúcom lete sa mu podarilo pristáť v blízkosti miesta štartu. Následne letel aj jeho brat Vilo, ktorý dosiahol dostatočnú  výšku nad blízkym vrchom Kopa a pristál v Banskej Bystrici, aby dosadol na bezpečnom mieste pred (dnes) "starou nemocnicou". 

Na lúke pri Hrone bola v roku 1946 postavená ubytovňa s kuchynkou pre účastníkov kurzov lietania, neskôr aj hangár. Pre uľahčenie namáhavého transportu lietadiel na vrch Diel bol nainštalovaný navijak na svah. 

Úspechy a koniec šalkovského letiska

Jedným z najúspešnejších rokov šalkovského letiska bol rok 1949. Uskutočnilo sa 1634 štartov, nalietalo sa 227 hodín a skúšky zložilo úspešne 19 uchádzačov. 

Pri štarte z tunajšieho letiska bola po prvý krát na Slovensku prekročená výšková hranica dosiahnutá vetroňom vo vlnovom prúdení. Podarilo sa to v roku 1949 letcovi Vilovi Hudecovi na vetroni GB - II, keď s ním dosiahol výšku 3200 metrov, za čo získal "zlatý odznak". 
Letci v Šalkovej neskôr využívali aj dvojsedadlové vetrone, napr. typov LG - 130, a VT - 109.

Na šalkovskom letisku sa aj začiatkom päťdesiatych rokov pokračovalo v kurzoch bezmotorového lietania. Postupne však ubúdalo inštruktorov. Okrem toho, v Československu sa sprísňovali bezpečnostné opatrenia pre vzdušný priestor, až napokon v roku 1954  boli letiská nevyhovujúce novým podmienkam zrušené. Medzi nimi žiaľ, aj to šalkovské.

Bystrický aeroklub svoju činnosť presunul na letisko v Sliači, neskôr do Očovej. Aj takýto úspešný šport sme mali v minulosti v Banskej Bystrici. Podrobnejšie informácie o šalkovskom letisku uvádza v rovnomennej kapitole v monografii Šalková pani Eva Furdiková.

text: Marcel Pecník, foto: Monografia Šalková a súkromné archívy