Vandrovka novej školskej aktovky

n 3.9.2016 10:19 - Slovensko

Školská aktovka. Červená, s dvoma priehradkami na plnú šírku tašky, s jedným uzatváracím kovovým jazýčkom. Vzadu s navlečenými remeňmi, aby dobre sedela na chrbte. Praktická dievčenská taška.

Mala však konkurenciu. Sivú, z pevného materiálu. Na rozdiel od prvej mala priehradky tri a jazýčky dva – chlapčenská. Ešte v bledohnedej mutácii. A takisto s remeňmi na chrbát. Asi takto vyzeral sortiment školských tašiek v 60. a 70. rokoch vtedajších prváčeniec.

Tlak pedagógov

Učitelia mali v minulosti bezpochyby väčšiu autoritu. A tak na prvom stretnutí s oteckami a mamičkami rozdali základné informácie o školskej dochádzke, ktoré boli akceptované. Medzi cennými radami pre mladých rodičov nikdy nechýbala poznámka o dôležitosti nosenia školskej aktovky na chrbte.
 

K TÉME: Škola hrou: Prvé kroky do lavice sú skúškou (aj) pre rodičov

Veď školská aktovka so šlabikárom, množstvom zošitov a písacích potrieb nebola ľahkou záležitosťou ani pre dospelého rodiča. Ak to prváci či druháci nedodržovali, prvé príznaky na deformácii chrbtice bolo badať už medzi 10. a 12. rokom života.

Putovala roky

Školská aktovka nebola lacná záležitosť. I preto, bez ohľadu na sociálne postavenie rodiny, musela vydržať roky. Aspoň tri, štyri. V lepších prípadoch prvý stupeň tried na základných školách.

Ako našej ratolesti správne vybrať?

Školská taška pre prváčika by mala byť pevná, jej skelet z neohybného materiálu. Mala by mať aspoň tri priehradky – podľa psychológov učí dieťa udržiavať poriadok. Mala by byť ľahká a vzdušná. Jej čelná strana by mala mať maximálne jeden – dva poznávacie prvky, aby bola pre dieťa zapamätateľná. Bezpečnostných prvkov by mala mať čo najviac. Ušká na zavesenie na chrbát by mali byť väčšie, ľahko uchopiteľné.   

Jozef Bytčánek, foto: autor