Viac foto v galérii

Radiácia- tichý spoločník našich domovov. Kde by sme ju nečakali?

n 3.5.2016 10:58 - Trnava

Rádioaktivita sa od istého času stala našim každodenným spoločníkom. Avšak nie vždy tam, kde by sme ju čakali.

Jadrové zbrane zmenili svet

Zvýšený záujem sveta o  hodnoty radiácie v prostredí sa viaže na rok 1963. Ten bol významným medzníkom najmä zavedením moratória na skúšky jadrových zbraní vo svete. Rok 1962 bol pre tento krok rozhodujúcim.

V rámci neho sa namerala najvyššia radiácia v prostredí vôbec. Vďaka jej únikom do atmosféry a stratosféry mala  a má dosah nielen na USA, ale aj na svet.

Od roku 1963 vykonáva merania radiácie aj Slovenský hydrometeorologický ústav. Prostredníctvom radiačného monitoringu tak Slovensko má a malo správy o vývoji úrovne radiácie na našom území (každú minútu) aj vo svete (každú hodinu).

Vďaka týmto meraniam  sme o černobyľskej havárii vedeli už vtedy, keď k nám dorazil rádioaktívny mrak a hneď sme prijali potrebné opatrenia.

 

Prečítajte si tiež: Rádioaktívny pozdrav v Galante- v zbernom dvore sa ocitlo rádium

Studená vojna s horúcimi dôsledkami

Zmena vo vnímaní radiácie nastala po zostrojení prvej jadrovej zbrane a jej použití v mestách Hirošima a Nagasaki. Vtedy si svet po prvý raz uvedomil ich silu, ktorá mohla byť v budúcom ozbrojenom konflikte rozhodujúcou.

Výskum a zdokonaľovanie jadrových zbraní viedol k sériám ich skúšok a to najmä v 50. a 60. rokoch. Odhaduje sa, že medzi rokmi 1945 a 1998 bolo na svete vykonaných 2000 skúšok atómových zbraní.

Každá z nich pritom zanechala stopu v prostredí. Niektoré typy radiácie majú polčas rozpadu niekoľko dní, iné aj viac ako 1000 rokov. V porovnaní s černobyľskou haváriou jasne vedie rok 1962, kedy bolo vykonaných najviac skúšok.

Černobyľská elektráreň sa postarala na Slovensku o úroveň žiarenia  len o 6% vyššiu než bežne dostávame z prostredia, čo nemalo vplyv na ľudské zdravie (pre porovnanie CT vyšetrenie predstavuje radiáciu 8x vyššiu než je tá získaná z bežného prostredia).  

Ochrana pred radiáciou sa na Slovensku zvýši

O radiácii sa dnes v odborných kruhoch diskutuje viac než v minulosti. Slovensko totiž prijalo, podobne ako iné krajiny, záväzok daný WHO (Svetovou zdravotníckou organizáciou), že do roku 2017 zníži úroveň možného ožiarenia prostredia o polovicu.

Je to pre nás pomerne ťažká úloha, pretože geologicky patrí územie Slovenska do kategórií s najvyšším obsahom radónu v podloží (až 2/3 územia sú v kategóriách 2 a 3). Môže sa tak stať, že aj obyvatelia Slovenska budú mať radiáciu nad povolenou normou.

Radiácia je súčasťou našich domovov

Je predpoklad, že najvyššia úroveň žiarenia v prírodnom prostredí je v rámci Slovenska v obci Jahodná (okres Dunajská Streda) a v obvode Bratislava- vidiek. Práve týmto územím totiž prechádza tektonický zlom. No s určitosťou to nevieme pre absenciu meraní radiácie inde.

V reči radiačného hygienika je toto územie špecifické tým, že aj v detských izbách sa nachádza žiarenie na úrovni pracovísk sledovaných pre možné riziko ožiarenia. Celoplošný skríning v rámci našich bytov však chýba (rádiový prieskum nepatrí k povinnosti stavebníka pri vydávaní stavebného povolenia).

No radiácii sa nevyhneme ani inde. O jej dávky sa hravo postará let lietadlom, röntgenové a CT vyšetrenie a jej hodnoty v prostredí narastajú aj pri takom bežnom jave, ako je dážď po dlhšom období sucha. Najlepšou možnou sebaobranou pred ňou je zdržiavanie sa vonku. V prostredí sa totiž  radiácia rozptýli a zároveň zníži jej  vplyv na náš organizmus.

Radiačná sebaobrana nie je zatiaľ povinná

Spôsobov, ako sa jej úplne zbaviť, je málo. Ak samozrejme nechceme prežiť svoj život v kryte. Mali by sme však dbať na to, aby sme si pre život vyberali prostredie, ktoré je ňou čo najmenej poznačené.

Pomôže nám v tom rádiový prieskum, ktorý si môžeme nechať vykonať už pred začatím stavby. Momentálne na Slovensku síce nepatrí medzi podmienky pre vydanie stavebného povolenia, avšak investícia doň sa nám niekoľkonásobne vráti.

O vplyvoch radiácie v budúcnosti vieme málo

Vyššia koncentrácia radiácie znamená pre organizmus nevoľnosť, bolesti hlavy a končatín. Jej súvis so vznikom rakoviny je zatiaľ nepodložený- pri takto nízkych úrovniach totiž nemôže prísť k zmene štruktúry buniek, teda ani k jej vzniku.

Mali by sme však vedieť, že po havárii v Černobyle mali deti namerané vyššie úrovne radiácie než dospelí a dbať o ich životný štandard a pritom chrániť aj seba.

 V budúcnosti sa možno stane meranie radiácie bežnou súčasťou nášho života. Radiačný hygienik vám však, okrem výberu vhodného pozemku, môže pomôcť aj s výberom stavebných materiálov s nízkym obsahom žiarenia. V žiadnom prípade nepoužívajte materiály určené do exteriéru pre interiér.

Prevencia sa vypláca

O dlhodobých vplyvoch radiácie zatiaľ nič nevieme (s jej vysokými hodnotami sme sa stretli až v roku 1945 a odvtedy sa na svete vystriedalo príliš málo generácií na zovšeobecňovanie). Preto sa tiež stala obľúbenou témou spisovateľov sci-fi.

Jej vplyvu sa však nevyhneme, pokým neprestane byť najlacnejším (ekologická výroba si zatiaľ vyžaduje dotovanie), najspoľahlivejším (je neoceniteľná pre ponorky a lietadlové lode, ktoré vďaka nej vydržia bez tankovania aj 2 roky)

a zároveň zatiaľ najekologickejším (vyžaduje si najmenšie zásahy do životného prostredia- ťažbou surovín, zábermi pôdy atď., šetrí neobnoviteľné zdroje) spôsobom výroby elektrickej energie, ktorú využívame.

 

Text a foto: Adriána Kondlová