Viac foto v galérii

Staré odrody ovocných stromov oživia známu liptovskú dolinu

n 28.4.2016 16:24 - Liptovský Mikuláš

Okolie unikátnych vodných mlynov v  Kvačianskej doline na Liptove bude farebnejšie a ešte príťažlivejšie. Postarali sa o to nadšenci starých odrôd ovocných stromov. Na workshope pre verejnosť vysadili pri mlyne sad starých odrôd jabloní a hrušiek.

Drevené historické mlyny a malebná príroda  na trase náučného chodníka Prosiecka a Kvačianska dolina a k tomu kvitnúce a rodiace ovocné stromy. Idylka gazdovského dvora ako za starých čias. Ovocinársky workshop nazvaný Farebnejší mlyn ponúkol záujemcom praktické ukážky rezu a vrúbľovania, ochutnávali sa mušty, no najmä, kto mal chuť naučiť sa niečo nové, pracoval na dosadení ovocného sadu.

Ovocie dopestované v horách

Obnovený sad v okolí kultúrnej pamiatky Oblazy by mal dokázať, že aj v zložitých klimatických podmienkach na Orave a Liptove možno pestovať rozmanité ovocné druhy a odrody. „Mnoho ľudí pokladá severnejšie regióny Slovenska za nevhodné pre pestovanie ovocia. No aj tu sa dajú s úspechom pestovať mnohé ovocné druhy, najmä jablone, hrušky, slivky, aj drobné bobuľoviny,“ vysvetľuje organizátor kurzu Ján Veselý.

 

PREČÍTAJTE SI TIEŽ: Vo Vlkolínci sa rozbieha najväčšia investičná akcia. Služby vylepši Dom UNESCO

„Vysadili sme vysokokmene starých odrôd jabloní a hrušiek štepených na semenných podpníkoch, vďaka čomu budú stromy vitálne a dlhoveké. Vybrali sme letné a skoro jesenné odrody, ktoré stihnú dozrieť aj v týchto podmienkach. Jednou z nich je napríklad letná odroda hrušky Muškatelka turecká s nezameniteľnou ušľachtilou muškátovou chuťou. Do sadu pribudla aj stará, kedysi hojne rozšírená odroda Borovinka, pôvodom z Ruska, či obľúbená valašská odroda Jadernička moravská,“ dodáva.

Účastníci sa tiež naučili, ako rozmnožiť odrody starých stromov. Pri praktickej ukážke štepenia si mali možnosť vyskúšať rozpoznávanie plánok ovocných druhov a ich zušľachťovanie kultúrnymi odrodami. „Záchrana starých vzácnych odrôd roztrúsených vo vzdialených oblastiach spočíva práve v schopnosti nanovo zaštepiť odrody zo starých stromov, nakoľko tieto už dožívajú,“ vysvetľuje lektor kurzu Ľudovít Vašš.

Vytvoria ducha miesta

Ján Veselý z občianskeho združenia Tilia pripomína, že dolina kedysi pulzovala životom a viedla ňou dôležitá spojnica medzi Liptovom a Oravou. „Mlyny mleli múku, gáter pílil rezivo pre potreby obcí Veľké, Malé Borové a Huty. V týchto dedinách sa nachádzali jedny z najvyššie obrábaných polí na Slovensku. Všetko sa zmenilo s príchodom komunizmu a kolektivizácie. Dolný mlyn úrady zapečatili a následne začal chátrať, vyššie položené sídla sa postupne vyľudňovali. Svedkami dávnych dôb zostali len polorozpadnuté mlynské stavby a dlhoveké ovocné stromy.“

Na náročnú rekonštrukciu sa v osemdesiatych rokoch podujali dobrovoľníci zo Slovenské zväzu ochrancov prírody a krajiny. Po rokoch úsilia sa im podarilo ruiny vzkriesiť k životu. „Mnoho ovocných stromov postupne pohltil les, zostalo len pár najvytrvalejších. No v Hutách a vo Veľkom Borovom stále môžeme nájsť hrušky a jablone úctyhodných rozmerov,“ povedal Ján Veselý.

Spokojnosť s novou výsadbou prejavil aj správca mlyna Martin Petráš: „Staré stromy vysadené ešte pôvodnými majiteľmi už majú svoj vek a potrebujú doplniť. Mladá výsadba bude o niekoľko rokov nezameniteľne spoluvytvárať genia loci i poskytovať chutné plody.“

Ovocinársky workshop Farebnejší mlyn je realizovaný v rámci projektu „Ovocný strom pre krajinu, krajina pre ľudí“ v rámci štúdia na Sokratovom inštitúte.

Text: Branislav Koscelník, foto: Ľudovít Vašš