Žilina má nevšednú expozíciu. Nadšenec sprístupnil svoju zbierku ikon

n 19.4.2016 15:03 - Žilina

Umelecké dielo a duchovná krása v jednom. Ikony sú kresťanské obrazy maľované, či lepšie povedané písané, na dreve. Zobrazujú postavy svätcov, motívy zo Starého a Nového zákon. Sú plné symbolov a znakov. Ich duchovnému i umeleckému čaru podľahol aj Žilinčan Milan Urbaník. Jeho nadšenie pre obrazy typické pre chrámy východného obradu je také veľké, že sa rozhodol svoju zbierku sprístupniť pre každého. Tridsať ikon vystavuje zberateľ v budove spoločnosti HOUR na ulici M. R. Štefánika 33.  Bonusom pre každého návštevníka bude zanietený výklad samotného otca myšlienky zriadenia novej stálej expozície v centre Žiliny.

Čo vás podnietilo k tomu, aby ste zbierku ikon ukázali verejnosti?

Ikony sú tak krásne a hodnotné obrazy, nielen po umeleckej stránke, ale najmä po duchovnej, že ich nechcem držať doma, ale ukázať ich záujemcom. Sú to staré obrazy, pred ktorými sa modlili ľudia, pred ktorými vnímali božiu milosť. Bol to logický vývoj. Mali sme plný dom ikon a bolo to krásne, ale povedali sme si, že túto nebeskú krásu by sme mohli sprostredkovať aj iným ľuďom, lebo nie každý pozná ikony.

Ako tieto sakrálne obrazy, plné skrytých znakov, pôsobia na návštevníkov?

Pre Žilinčanov nie je ikona vecou zakotvenou v ich duchovnej spiritualite. Ale boli tu ľudia z Humenného, z Prešova, dokonca z Ukrajiny. Jedna žena z východného Slovenska sa po chvíli pred ikonami rozplakala. Pýtal som sa jej, čo sa stalo. A ona povedala, že sa cíti šťastná. Málokto na ulici vám povie, že sa cíti byť šťastný. Pri ikonách sa človek zastaví, popremýšľa, prehodnotí niektoré veci a dokáže povedať aj to, že sa cíti šťastný.

 

PREČÍTAJTE SI TIEŽ: Kostol v Závodí má unikát. Uložili doň kúsok ruky prvého uhorského kráľa

Ako sa cítite vy, keď vidíte novú ikonu? Čo vo vás vyvoláva pohľad na stáročiami preverenú umeleckú hodnotu?

Ja už sa nepozerám na ikonu obyčajným, zvedavým pohľadom, ale keďže o nich niečo viem, hľadám význam symbolov, techniku maľby, hľadám umeleckú i historickú hodnotu, odkiaľ pochádza, čo je za ňou skryté. No tak, ako tá pani, nachádzam za ňou radosť a potešenie, niečo, čo ma presahuje. Pozerám sa na ikonu s úctou.

Čo je v ikone tým, čo človeka presahuje, poukazuje na duchovný rozmer tvorby ikon a odkazuje k Bohu?

Ikona je umeleckými prostriedkami a pomocou symbolov zobrazené tajomstvo vtelenia a iné nepostihnuteľné tajomstvá viery, je znakom prítomnosti Ježiša Krista medzi nami. Tak, ako sa nachádza v eucharistii, tak, ako ho objavíme v Písme svätom, tak je zobrazený aj v ikone. Ikona je tesne previazaná s náboženstvom.

Čo by si mal laik všímať na ikone? Ide predsa o umenie symbolov a písanie ikon podlieha pravidlám.

Tak, ako liturgia má presná pravidlá, ktoré sa nemenia, rovnako aj písanie ikon má zásady, ktoré sa storočiami nezmenili. Od Byzancie po súčasnosť sa ikony píšu rovnako a to je na tom zaujímavé. Ikona zapôsobí na každého človeka, či je veriaci, alebo neveriaci. Zapôsobí krásou, umením. Po čase si však človek začne všímať rôzne detaily, symboly, čo znamená plášť, alebo určitá farba. Každá ikona musí mať nápis, koho zobrazuje, ktorého svätca.

Aký príbeh má vaša zbierka ikon? Ako dlho a za akých okolností vznikala?

Zbierka vznikala asi päť rokov. Prvú ikonu sme s manželkou kúpili v Ríme v starožitníctve. Tak nás zaujala, že sme sa rozhodli kúpiť ďalšiu a potom ďalšiu, až z toho vznikla zbierka. Zo začiatku sme mali ikony doma ako suveníry, ale postupne sme sa im začali venovať, do hĺbky sa vnárať do tejto problematiky. A objavil som tam úplne iný svet. Duchovný svet. Ikony väčšinou pochádzajú z Ruska. Máme aj niekoľko z Bulharska, Grécka a jednu veľmi peknú z Rumunska. Hoci pochádzajú z týchto krajín, boli kúpené väčšinou v Rakúsku, v Nemecku alebo v Holandsku.

Ako sa môže bežný človek dostať k takémuto umeleckému predmetu? Nemali by byť ako historické pamiatky chránené štátom pred vývozom do zahraničia?

Dnes už nemôžeme ikony dovážať povedzme z Ruska alebo Grécka, pretože štát si ich chráni. Ale bolo také obdobie v histórii, keď v Rusku ikony nemali radi. Za Lenina a Stalina tam zbúrali 25-tisíc kostolov. Ikony vyvážali vo vagónoch ako odpad na západ a za lacný peniaz to predávali. V západnej Európe je množstvo nádherných ikon, ktoré sa teraz predávajú. Pre Holanďanov, pre Nemcov to nie je ich kultúrna pamiatka. Oni to majú v starožitníctvach, na rôznych burzách, obchodujú s tým ako z tovarom.

Aká je odozva Žilinčanov na výstavu?

Prv, než sme vytvorili galériu, mali sme v kancelárii na stoloch poukladanú zbierku. Povedali sme to ľuďom a tri mesiace sme testovali, či niekto príde. Za tie tri mesiace sa viac ako dvesto ľudí prišlo pozrieť, veriaci i neveriaci, z rôznych náboženských skupín. Bolo vidieť, že za tú polhodinku pri ikonách človek spomalil, preladil a stal sa lepším človekom. Bolo to vidieť na tvárach. Bolo vidieť, že má to zmysel ukázať zbierku ľuďom.

Koľko ikon predstavujete verejnosti, a na ktorú by ste osobitne upozornili pre jej nevšednú hodnotu?

Vo svojej zbierke máme viac ako päťdesiat ikon. Na začiatok sme vybrali naozaj excelentné ikony a v hlavnej hale ich máme vystavených dvadsať tri. Máme však aj bočnú miestnosť, modlitebňu, kde máme sedem ikon. O každej by sa dalo krásne hovoriť, ale upozornil by som na sériu ikon z ikonostasu. Ide o šesť ikon zo 17. storočia, ktoré zobrazujú starozákonných prorokov. Na nich je zobrazené akoby oslávené telo, to, ako bude vyzerať človek v nebi. Ide z nich veľká sila. Najstaršia ikona zo 16. storočia je zároveň aj najväčšia, zobrazuje proroka Jonáša.

Text: Branislav Koscelník, foto: archív Milana Urbaníka