Bobor je po takmer dvoch storočiach späť

n 23.4.2016 8:48 - Bytča

Najväčší európsky hlodavec sa vracia na svoje niekdajšie prirodzené teritórium v lesoch Malej Fatry. Zoológovia predpokladajú, že v oblasti Krivánskej Malej Fatry môže žiť až osem „prieskumníkov“. Aktivitu ďalších zaznamenali aj v okolí Bytče, Horného Hričova, Sučian a Krpelian.

Ochrancovia prírody sú nadšení, lesohospodári už o niečo menej. Po dlhých desaťročiach, keď bol bobor považovaný na našom území za vyhynutého živočícha, sa stále vo väčšom počte slovenských lokalít objavujú pobytové znaky niekedy až tridsaťkilogramového hlodavca.

Posledné zmienky o výskyte bobra na našom území pochádzajú ešte z polovice 19. storočia. Od vtedy je jeho výskyt len veľmi ojedinelý.

Skončil pod kolesami

V súčasnosti však pribúdajú lokality, kde bobor zanechal svoje stopy. V okolí Krivánskej Malej Fatry by sa mohli po novom domove rozhliadať štyria až ôsmi jedinci. Ďalších zaznamenali na oravskej strane pohoria.

„Približne pred dvoma rokmi boli neďaleko východnej hranice národného parku Malá Fatra objavené prvé pobytové znaky v podobe ohlodaných drevín. Koncom minulého roka bol rozsah takto „označených” drevín vyšší, čo naznačovalo, že v lokalite by sa mohli vyskytovať aspoň dva jedince. Smutnou správou je, že 11. februára 2016 bol jeden asi desaťkilogramový jedinec v blízkosti lokality zrazený autom,“ tvrdí riaditeľ Správy Národného parku Malá Fatra Michal Kalaš.

Dodáva, že expert na stavbu hrádzí začína nanovo kolonizovať aj naše územie.

„Bobor sa tu vracia po desaťročiach, a sú to len prví prieskumníci. Populácie jedincov môžu dosiahnuť oveľa vyššiu hodnotu na relatívne malej ploche ako je to teraz. Ak sa začnú množiť a budú mať vyhovujúce podmienky, aj keď takých tu vďaka regulovaným tokom veľa nie je, tak početnosť určite stúpne.“

Pôstne jedlo

Vzácna kožušina, hodnotný tuk, ale aj škody páchané na majetku, dostali hlodavca s typickým splošteným chvostom na pokraj vyhynutia. Ochranár Michal Kalaš upozorňuje ešte na jednu súvislosť, ktorá ťažkopádneho živočícha takmer vymazala z prírody.

„Nemalý vplyv na jeho vykynožení malo aj kresťanstvo, pretože bobor bol aj v období pôstu považovaný za zdroj potravy, ktorý je možné konzumovať ako rybu.“

Za vymiznutím hlodavca je nepochybne aj regulácia krajiny a vodných tokov. Bobor má rád kombináciu stojatých a tečúcich vôd a na brehoch dostatok mäkkých drevín ako sú vŕby, brezy alebo topole. Z nich vytvára hate a z kopy vetiev aj takzvaný bobrí hrad.

Problémy robí aj u susedov

Návrat bobrov sa napríklad v Českej republike nezaobišiel bez komplikácií. Vzácne živočíchy narúšajú protipovodňové hrádze, upchávajú korytá vodných tokov a likvidujú dreviny.

Michal Kalaš pripúšťa, že za istých okolností môže bobor v kultúrnej krajine spôsobovať problémy prehradzovaním vodných tokov. Tým môže nastať ich vyliatie a zatopenie priľahlých pozemkov.

„Pri tej populácii, ktorú v oblasti Horného Považia odhadujeme, však niečo podobné ešte zrejme dlho nehrozí. Nemožno očakávať, že napríklad na Vodnom diele Žilina bobor niekedy bude, tu nemá čo robiť, tu by zdochol. Tu nie je jediný strom na úseku jedenástich kilometroch.“

Ochrana prírody je ďalej

Bobor začína postupne kolonizovať aj ostatné krajiny Európy. Podľa Kalaša tiahne buď hore Dunajom, alebo z poľskej strany, kde ešte prežili zvyškové populácie. Za návratom „vodohospodára“ je zrejme aj väčšia starostlivosť o ochranu prírody.

„Sú aj pozitívne zmeny v krajine, za posledných dvadsať rokov sa zmenila aj kvalita povrchových vôd. Niekedy bol bobor lovnou zverou, prenasledovaný človekom, vďaka legislatívnym krokom je ochrana prírody cieľavedomejšia,“ povzbudzuje šéf Správy Národného parku Malá Fatra.  

Branislav Koscelník, foto: TASR