Viac foto v galérii

Slovenskí gajdoši boli v Bruseli. Gajdošskú kultúru chcú vytiahnuť na výslnie

n 12.4.2016 16:22 - Dolný Kubín

Alžbeta Čadecká je mladá folkloristka. Ovláda hru na nástroji, ktorý je síce rozšírený po celej Európe, no napriek tomu je, nepoznaný a trochu aj záhadný. Gajdy  spolu so slovenskou gajdošskou kultúrou sú od decembra vlaňajšieho roka pod ochranou UNESCO. Alžbeta, ktorá je správkyňou Cechu slovenských gajdošov i predsedníčkou združenia Spojené huky Slovenska, bola v minulých dňoch v nepísanom hlavnom meste Európy na stretnutí gajdošov. Sama priznáva, že o gajdách začala premýšľať po tejto skúsenosti inak a podujatie jej otvorilo mnoho otázok.

Prastarý hudobný nástroj známy už v starovekom Grécku si väčšina ľudí vybaví vďaka dominantnému mechu. Ten má gajdoš umiestnený v podpazuší a vháňa ním vzduch do píšťaly s otvormi. Jedna z mála slovenských gajdošiek Alžbeta Čadecká tvrdí, že gajdošská hudba odzrkadľuje ľudovú kultúru danej oblasti. „Keď počujete gajdy z Írska, hneď viete že je to írska hudba, to isté platí pre Škótsko, Francúzko či krajiny Balkánu.“

PREČÍTAJTE SI: Chcú hrať ako nositelia folklóru. Aj deti študujú staré nahrávky

Aj slovenské regióny si udržali niektoré gajdošské špecifiká. A to nielen v interpretácií. Na Orave a Kysuciach sa používajú dvojhlasné gajdy. Trojhlasné gajdy sú živé v okolí Nitry, južného Slovenska, Pohronského Inovca, Podpoľania , či Horehronia a vo Veľkom Záluží pri Nitre dokonca štvorhlasné.

Udržať a získať gajdošov

Pilotný projekt Európske gajdošské vzdelávacie fórum spojil na dva roky štvoricu krajín s odlišnou gajdošskou kultúrou: Belgicko, Chorvátsko, Poľsko a Slovensko. Mimochodom, prvé stretnutie mali všetci účastníci v novembri v jednej zo slovenských bášt tradičnej gajdošskej kultúry v Oravskej Polhore.

Cieľ si dali autori projektu mimoriadne ambiciózny. Chcú vypracovať novodobé smerovanie výučby hry na gajdy, preniesť informácie o gajdošskej kultúre a tradícií pre mladšiu generáciu. Zámerom je rozbehnúť databázu gajdošov, výrobcov gájd, častí gájd, gajdošských podujatí a to v rôznych jazykoch a z rôznych krajín Európskej únie. „Najdôležitejšie v tejto chvíli pre dané krajiny je udržať a získať hráčov - gajdošov, zlepšiť štýlovosť hrania a povedomia o gajdošskej tradícií ako takej.“

Milan Rusko, Lukáš Lacko a Alžbeta Čadecká priniesli do Bruselu na medzinárodný projekt pohľad slovenských regiónov na gajdošskú interpretáciu. „Rozdiely v interpretácií sú samozrejme v každom regióne, každý región má svoje špecifiká v hraní, ktoré dovoľuje aj konštrukcia daných gájd. A hlavne, každý gajdoš mal svoj štýl hrania. Toto sa dnes vytráca a je to jedna z vecí, ktorú by sme chceli zmeniť a navrátiť.“

Na zozname

Slovenská gajdošská kultúra je niekoľko mesiacov na zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Gajdy sa tak dostali na úroveň fujary, a to aj napriek tomu, že tento osemtónový nástroj je rozšírený po celom starom kontinente.

„Množstvo ľudí tento fakt pochopilo, akoby naše slovenské gajdy boli v Európe jediné a povedzme najlepšie, nie je to však tak. Samozrejme, že pre našu slovenskú tradíciu sú slovenské gajdy nenahraditeľné a jedinečné. Avšak skoro každý štát v Európe má gajdošské tradície a gajdy. Veľmi silnými štátmi sú hlavne Škótsko, Írsko, Španielsko alebo napríklad Bulharsko,“ tvrdí gajdoška.

Dodáva, že zapísanie slovenských gájd do zoznamu svetového dedičstva znamená, že slovenské gajdy boli prijaté ako nezameniteľný prvok kultúry, ktorý je potrebné ochraňovať pre ďalšie generácie. "Naše gajdy boli do UNESCO-a zapísané ako prvé na svete, ale slovenskí gajdoši dúfajú, že ich ostatné krajiny čoskoro dobehnú."

Priestor pre nové nápady

Pre Alžbetu Čadeckú sú gajdy nielen  koníčkom. Šírenie povedomia o archaickom nástroji s prekvapivo jednotvárnym zvukom je pre mladú etnologičku aj profesionálnym chlebíčkom. Organizuje festival Gajdovačka v Oravskej Polhore, Gajdošské fašiangy v Malej Lehote a gajdošské workshopy.

„My, ako gajdoši, sa navzájom navštevujeme a vymieňame si skúsenosti aj prostredníctvom festivalov a to nielen so zapojenými krajinami v projekte - máme veľmi dobré vzťahy s Českou republikou alebo Maďarskom. A práve kvôli týmto festivalovým výmenám sme sa dohodli, že je potrebné spojiť sa aj z profesionálneho hľadiska a začať spoločne vytvárať ďalšie hodnoty,“ konštatuje Čadecká.

Aj pre ostrieľanú popularizátorku gájd tak bruselské stretnutie prinieslo nové nápady. „Mňa osobne obohacuje projekt skúsenosťou, možnosťou zamýšľania sa nad faktami, nad ktorými by som bez výmeny informácií absolútne nerozmýšľala. Veľa vecí beriete ako samozrejmosť a pritom nie sú. Chorvátsko, Poľsko a Slovensko sú si predsa len kultúrne bližšie ako napríklad Belgicko a pohľad Belgičanov na spôsob využitia gájd v kultúre je úplne iný ako náš.“


Za slovenskú stranu sa do projektu zapájajú aj ďalšie zvučné mená  - etnomuzikológ Bernard Garaj, odborník na akustiku a učiteľ hry na gajdy Milan Rusko, výrobca gájd a hudobník Juraj Dufek , učiteľ hry na gajdy Milan Lacko a organizátor gajdošského festivalu Miroslav Žabenský.

Text: Branislav Koscelník, foto. TASR, Alžbeta Čadecká