Ondrej Kandráč: Na 1. apríla som kamarátovi vymenil kontakty v telefóne

n 31.3.2016 14:46 - Prešov

Huslista Ondrej Kandráč vytvoril fenomén, aký nemá v Európe obdobu. Kandráčovci sú prakticky celoročne na koncertnom turné. Nejde pritom o žiadne tínedžerské hviezdy, ale o ľudovú hudbu. Štvorica muzikantov vypredáva športové haly a záujem o ich koncerty je neutíchajúci. Ondrej je miláčikom publika pre svoju bezprostrednosť a zmysel pre humor. Žartuje, rozpráva vtipy a chrlí historky. Tvrdí, že mnohé odpozeral od Andera z Košíc, s ktorým vo svojich začiatkoch koncertovali. Výborný spevák a muzikant si svojich fanúšikov obmotá okolo prsta uvoľnenou komunikáciou a vtipnými príhodami. A takmer výlučne žartovnými a chytľavými piesňami.

Spomínaš si na nejaký 1. apríl? Čo zábavné si zažil a čo najpodivnejšie si vyviedol?

Jasné, už ako dieťa som sa na tento dátum neskutočne tešil. A vždy som sa snažil niečo vyviesť. Keď som bol starší, boli tieto žartíky sofistikovanejšie. Raz som kamarátovi na vysokej škole - na 1. apríla - vymenil kontakty v telefóne. Najprv som si napísal číslo jeho frajerky a potom jeho sestry. Tie čísla som potom v jeho mobile vymenil. A bolo to krásne, keď ráno zavolal sestre v domnení, že volá frajerke - a ozval sa ľubozvučným hlasom - Ahoj láska, čo robkáš, chýbaš mi... Jeho sestru skoro trafil šľak.

BUDE VÁS ZAUJÍMAŤ: Chcú hrať ako nositelia folklóru. Aj deti študujú staré nahrávky

Svojich divákov a poslucháčov si vieš získať rozprávaním zábavných príhod a vtipov. Je ti takáto poloha rozveseľovača príjemná a prirodzená alebo si sa to časom naučil?

Raz dávno vyriekol známy velíkán - český humorista, spisovateľ i herec - Ján Werich pamätnú vetu: Nejlepší improvizace je připravená improvizace. Ak to teda zhrniem, rád zabávam ľudí aj príbehmi. Poväčšine si ich vždy pripravím, na svojich blízkych odskúšam, či fungujú a až potom ich zaradím do repertoáru.

Obmieňaš na koncertoch vtipy?

Vtipy samozrejme obmieňam - neexistuje náš koncert, ktorý by bol úplne rovnaký. Veľmi rád, aj keď je to často vabank, pozývam na pódium deti. Ich odpovede sú niekedy naozaj geniálne. Tak napríklad, nedávno som na Hubertových dňoch na Spiši na pódium pozval malého chlapčeka. Keď som sa ho spýtal, prečo je tu, povedal, že tatko je poľovník. Dal som mu dal otázku, či niekedy tatko zvykne poľovať aj načierno. Chlapček z fleku zakontroval - Hej, dakedy aj tak, ale povedal, že to nemám vravieť:) Keď si uvedomíme, že v prednom rade sedela komplet generalita Slovenského poľovníckeho zväzu, bolo to celkom zaujímavé.

Ako fungujú rusínske alebo šarišské vtipy na strednom alebo západnom Slovensku?

V dialekte znejú neuveriteľne šťavnato. Treba ale povedať, že fungujú poväčšine iba na východe. Nedávno som sa nechal uniesť fantastickou atmosférou na našom koncerte na Záhorí a jeden som dal komplet v rusínčine - diváci na mňa pozerali ako na Marťana:)  Som východniar a som na to neuveriteľne hrdý, nikdy však zbytočne netlačím na pílu. Úplne stačí, ak je vtip povedaný s východniarskym prízvukom a na oživenie sa tam dostane aj nejaké východniarske slovíčko.


Stáva sa, že s humorom to niekedy prepískneš?

Niekedy to prepísknem, ale nikdy to nerobím zámerne. Vysmievať sa vo vtipoch z národností, zo slabších alebo skĺznuť do vulgarizmov je úbohé. Vždy sa snažím robiť takzvaný milosrdný humor, a to je taký, ktorý nikoho neurazí, každý sa v ňom nájde a stotožní sa s ním. Nie vždy sa to však podarí - už sa stalo, že to pár ľudí zobralo osobne.

V hudbe máš dominantné postavenie, ktoré je primášom akosi prirodzené. Kto v muzike ti robí spätnú väzbu a kritiku tvojej šoumenskej polohy?

Nuž niekedy som mal pocit, že som samoľúby, ale teraz už na sebe žiadnu chybu nevidím, takže nikto:)) Ale nie, príjmem aj kritiku - poväčšine je to náš akordeonista Milan Maťaš.

Prečo na koncertoch viac fungujú veselé a vtipné piesne ako nejaké vážne balady a podobne?

Pretože ľudia majú dosť svojich problémov a melancholizmu. Na náš koncert idú s jednoduchým cieľom - odreagovať sa a na chvíľu zabudnúť na všetko, čo ma ťaží. Súdiac podľa plných sál sa nám to - chvalabohu - darí. A aj nás to neuveriteľne dobíja energiou.

Daj prosím nejaké zaručené historky, ktoré zaberajú na koncertoch?

Tak nedávno som počul jeden nádherný príbeh. Istý chlapík prišiel o robotu. So svojou ťažkou životnou situáciou sa nezmieril a rozhodol sa, že začne podnikať.

Otvoril si teda ambulanciu. Na jej dvere napísal - "Vyliečím všetky vaše choroby za 500 eur, ak ich nevyliečim, vrátim vám 1 000 eur." Išiel okolo skutočný lekár, zastavil sa, otvoril dvere a šarlatánovi povedal. - Pán doktor, stratil som chuť!.

Šarlatán na to - sestrička, prineste mi liek číslo 14. Pacientovi kvapol ten liek na jazyk. Ten začal kričať a pľuť a vraví - Fúúj, veď to je benzín. Šarlatán na to - blahoželám práve sa vám vrátila chuť.

O týždeň na to - ten istý lekár zaklopal a kričí. Pán doktor, stratil som pamäť. Šarlatán zakričal - sestrička, prineste liek číslo 14. Doktor na to, len toto nie, veď to je benzín. Blahoželám, vraví šarlatán - práve sa vám vrátila pamäť.

Doktor zničený, že už prišiel o tisíc eur, nazlostený zaklopal znova  a vraví. Som slepý, nič nevidím, vyliečte ma. Šarlatán bezradne odpovedal - bohužiaľ na túto chorobu liek nemáme. Tu je vašich tisíc eur. Podal ich chlapovi do rúk a ten sa rozkričal - Tisíc??? Ale veď to je len 500??? Blahoželám, vraví šarlatán - práve sa vám vrátil zrak:)))

Na záver už len posledná veta. Kdesi som čítal, že Američania sa celý život usmievajú, ale myslia to neúprimne, no a my Slováci sme celý život zachmúrení, ale myslíme to úprimne. Tak želám všetkým vašim čitateľom, aby mali celý život dôvod sa úprimne smiať a radovať. 

Text: Branislav Koscelník, foto: Patrik Patajský, archív Ondreja Kandráča