Čím sa preslávila obec Vysoká pri Sabinove: „Cifrujú“ pirohy a podstupujú turistické výstupy!

n 4.2.2016 10:40 - Sabinov

Komunitný život v malej obci Vysoká má rôznorodú podobu. Kto raz navštívil túto obec, ten sa sem túži znova vracať. Okolitá príroda a všadeprítomný pokoj sú tou najlepšou pozvánkou pre každého, kto si potrebuje dobiť životnú energiu. Tunajší vzduch si nevedia vynachváliť nielen domáci, ale aj chatári či prechádzajúci turisti.

S obľubou si domáci i cezpoľní oddýchnu v pekne upravenom areáli pri miestnej kaplnke, kde sa vždy v septembri koná odpustová slávnosť Mena Panny Márie. Môžu sa tu občerstviť aj vodou z prameňa, ktorú zvyknú mnohí pravidelne používať vo svojich domácnostiach.
 

POZRITE SI AJ: Viete o tom, že...? Toto je 20 vecí, ktoré ste doteraz nevedeli! (I.)

Vo Vysokej sa už niekoľko rokov usporadúvajú zaujímavé podujatia, ktoré prispievajú k zdravšiemu životnému štýlu. Organizujú tu tradičný silvestrovský výstup na vrch Homôlka, kde sa na príprave spolupodieľajú viaceré obce v jeho okolí.

Premiérovo sa Vysočania zapojili aj do štefanského výstupu na Bachureň, na ktorého propagácii, príprave i priebehu sa angažoval najmä Klub slovenských turistov Lipany a tiež obce v blízkosti tohto vrchu.

Starosta obce Vysoká Ing. Patrik Lőrinc na margo spomínaných podujatí poznamenáva: „Sú to veľmi pekné akcie, na ktorých organizovaní sa radi spolupodieľame. Pre mňa osobne majú veľký význam z hľadiska budovania nových medziľudských vzťahov, a samozrejme tu nemožno obísť ani  snahu o prehĺbenie a oživenie starých kamarátstiev.“

Neoddeliteľnou súčasťou výstupov bývajú pirohy z Vysokej, ktoré sa svojou znamenitou chuťou dostávajú stále viac do širšieho povedomia.

„Nuž ako sa patrí, ak ide človek niekam do spoločnosti, na návštevu alebo len tak za priateľmi, tak nepatrí sa prísť naprázdno a tobôž nie na takéto výnimočné koncoročné výstupy. Keďže pre našu obec sú tradičným jedlom práve pirohy, tak ich na jednotlivé akcie počas roka veľmi radi pripravujeme. Táto pochúťka nás reprezentuje a doposiaľ vždy všetkým chutila,“ s hrdosťou v hlase približuje vysockú špecialitu pán starosta.

Na nedávny silvestrovský výstup spotrebovali 10 kg múky a pripravili asi dvetisíc pirohov, ktoré mali slivkovú, tvarohovú a zemiakovú príchuť. Aby sa dali čo najjednoduchšie rozpoznať, na to majú vo Vysokej prostý, no premyslený „recept“.

Starosta nás vovádza do jeho podstaty: „Slivkové majú charakteristické sfarbenie. Sú totiž tmavšie než ostatné. Náročnejšie je to pri rozpoznaní tvarohových a zemiakových. Zemiakové majú hladký okraj a tvarohové zasa tzv. cifrovaný čiže ozdobný okraj.“

Pri príprave pirohových pochúťok sa často používa „cifrovanie“, ktoré si vyžaduje skúsenosti, ale aj prirodzený kumšt. No nejde len o dosiahnutie čo najlepšieho estetického dojmu, ale „cifrovanie“ má aj svoj praktický význam.

„Do cifrovaných pirohov sa používa ako plnka tvaroh, preto je veľmi dôležité, aby sa tvaroh počas varenia nedostal von z piroha, ale aby zostal vo vnútri. Kvôli tomu sa pirohy cifrujú, aby mali pevnejší okraj. Ten zabráni neželanému úniku plnky,“ dopĺňa starosta a pokračuje: „Príprava pirohov na spoločenské udalosti je časovo a aj fyzicky veľmi náročná. Z tohto dôvodu je niekedy potrebná aj mužská sila, najmä pri prekladaní veľkých hrncov a pri starostlivosti o pec. Často krát si ženy počas varenia radi zanôtia rôzne ľudové piesne, ktoré im pomáhajú udržať výbornú náladu.“

Do programu turistických výstupov patria okrem modlitieb, príhovorov a spevov aj spoločné ochutnávky tradičných pochutín z jednotlivých obcí. Pirohy z Vysokej si rokmi našli svoje miesto a svojou neodolateľnou charakteristickou chuťou sa zaradzujú medzi tie najžiadanejšie.

Na Homôlku či Bachureň sa však oplatí výjsť aj kedykoľvek počas roka. Starosta Vysokej na záver nešetrí povzbudivými slovami: „Často a veľmi rád chodievam na Homôlku. Každému to odporúčam. Je to prekrásne prostredie, ktoré ponúka nezabudnuteľné panoramatické pohľady na krásne prostredie obcí Hornej Torysy.“

No možno sa pustiť aj smerom na Bachureň. Výstup z Vysokej trvá asi dve hodiny. Naše telo nám bude vďačné, ak ho podrobíme občas aj takýmto náročnejším túram. A naša duša bude môcť pookriať nad krásou prírody.

Pavol Kall, foto: autor