Štedrovečerné tradície v Novohrade

n 24.12.2015 6:11 - Lučenec

Štedrý deň mal v ľudovej tradícii obzvlášť magickú moc. Okrem cirkevného pôstu naši predkovia vyskakovali a nalačno kýchali. Ani pomazanie cestom nebolo na zahodenie.

Napriek stáročnej kresťanskej tradícii ešte donedávna panovalo medzi ľuďmi množstvo povier a magických zvykov. Pre deň narodenia Ježiša Krista sa používali aj názvy ako Dohviezdny deň, Kračun, Hody, Postny deň.
 

NEPREHLIADNITE: Rybia kosť v krku: Ako sa tomu vyhnúť a čo vám radí odborník?

 

„Štedrý deň mal zvláštne postavenie. Chápal sa ako deň osudový. Veštilo sa zdravie rodiny, svadba, smrť v rodine, prírastok dobytka, úroda, znáška vajec,“ vymenúva etnologička Michaela Škodová.

Prísny pôst

V minulosti bol v tento deň predpísaný prísny pôst. To znamená, že sa nemohlo konzumovať mäso a jesť sa mohlo len trikrát do dňa, z toho raz do sýtosti. Aj keď sa cez deň varili mäsité jedlá, jesť sa mohli až po polnoci. V súčasnosti je podľa katolíckej tradície tento pôst na Štedrý deň dobrovoľný.

„Deťom sľubovali, že ak vydržia bez jedla, uvidia zlatú podkovu alebo zlaté prasiatko. Keď sa dievča chcelo pomstiť nevernému milencovi tak, aby už nemohol ľúbiť žiadnu ženu, malo sa celý deň postiť a dotyčnému dať v jedle lieskový kvet. Každý sa usiloval vyhnúť zlej nálade, zvade, kriku, plaču, bitke, pretože ak by sa vyskytli v domácnosti v tento deň, opakovali by sa aj ďalší rok,“ upozorňuje etnologička.

O kýchaní a holení

„V už zaniknutej obci Lešť každý čakal, či sa mu nalačno kýchne. Ak sa mu kýchlo, mal sa dožiť ďalšieho roka,“ spomína tradíciu Škodová. Ak chcela mať gazdiná dobrú znášku vajec, utrela si ruky od cesta na dvore, aby ho pozobali sliepky. Ak rukou od cesta prešla po tvári dospievajúcemu chlapcovi, ušetrila ho na dlhšiu dobu od holenia.

Od rána na Štedrý deň sa pieklo pečivo, hlavne chlieb. „Keď mala gazdiná chleby naukladané v peci podskočila, aby boli chleby pekné vysoké,“ priblížila etnologička. Dievky v Madačke a Políchne na Štedrý večer triasli slamenú strechu – ktorej vypadlo zrnko pšenice, tá sa mala vydať za boháča, ktorej zrnko raže, tá sa mala vydať za chudobného.

Napríklad gazdovia v Boľkovciach pred Štedrou večerou uväzovali povriesla zo slamy, na ktorých stála gazdiná, kým pracovala s cestom, okolo kmeňov ovocných stromov v záhradách, aby dobre rodili.

Text a foto: (mha)