Viac foto v galérii

D. Zoller: Otca som sledoval v každom zápase

n 15.12.2015 8:12 - Levice

Mladý talentovaný futbalista Dávid Zoller dobre rozbehol svoju športovú kariéru. Rýchlo sa uchytil v Leviciach, po skvelých výkonoch pokračovali jeho kroky do MFK Ružomberok.

Po úspechoch v dorasteneckom veku trošku ustál. Medzi futbalom a prácou si vybral to druhé, a je na križovatke, či dá futbalu viac, alebo sa uskromní s tým, kde je momentálne. Futbalovo určite má na to, aby rozdával radosť fanúšikom tohto športu.

V koľkých rokoch ste začali s futbalom, kto vás priviedol na zelený trávnik?

Moje prvé kroky s loptou boli keď som mal 6 rokov. Na zelený trávnik ma priviedol môj otec, ktorý so mnou strávil na ihrisku veľa času.

Stále ste túžili hrať v útočnej formácii?

V doraste som väčšinou hrával ofenzívneho záložníka, z druhej línie som podporoval útočníkov a aj ja som túžil dávať góly. Klasickým útočníkom som sa stal až v nižšej súťaži, kde hrávam momentálne.

Vaša futbalová kariéra je zaujímavá, pokúste sa nám ju opísať.

Začínal som v prípravke v Jure nad Hronom, neskôr som prestúpil do Levíc, kde som pobudol dosť dlho. Potom som uviazol v hľadáčiku talentov, keď si moje výkony všimol hráčsky agent Igora Bobula z Ružomberka. S týmto klubom som nakoniec podpísal aj profesionálnu zmluvu a pod Čebraťom som pobudol päť rokov. Chvíľu som obliekal aj dres Veľkých Ludiniec a na určitú dobu som sa upísal Borom. Momentálne hrávam za Veľký Ďur a po jesennej časti je mužstvo na 2. mieste, s rovnakým počtom bodov ako prvé mužstvo v tabuľke.

Kto najviac ovplyvnil vaše futbalové myslenie?

Každý jeden tréner, ktorý ma viedol, ma naučil niečo nové a dal mi niečo z futbalovej abecedy. Od každého som sa snažil zobrať niečo pozitívne. Po futbalovej stránke mi určite najviac dal tréner Jozef Šino, on ma viedol v kategórii mladších dorastencov. Pod jeho vedením sa nám podarilo získať dvakrát po sebe majstrovský titul v kategórii U17 a 18.

Na ktorý zápas spomínate najradšej a prečo?

Obe stretnutia boli v úplnom závere súťaže. Prvýkrát to bolo proti Jupi Banská Bystrica a o rok nato proti MŠK Žilina, po týchto dueloch sme oslavovali tituly.

Je aj taký, na ktorý by ste najradšej zabudli?

Nepovedal by som, že zabudol. Skôr to bolo smutné stretnutie, keď sa mi podarilo streliť víťazný gól proti Senici (2:1). V domácom zápase nás fanúšikovia oslavovali, bol to neskutočný pocit, ale na druhej strane však zavládol smútok, nakoľko to bol náš posledný spoločný zápas. Vlastne taký rozlúčkový.

Čo by ste chceli dosiahnuť vo futbale a, samozrejme, aj v osobnom živote?

Mojou filozofiou je zlepšovať sa od zápasu k zápasu. Poctivo trénovať a úspechy prídu. Len pred pár dňami som oslávil svoje 22 narodeniny a dovolím si tvrdiť, že futbalovú kariéru mám ešte pred sebou. V osobnom živote chcem spoznávať svoje limity a robiť veci, ktoré ma napĺňajú a byť úspešný.

Máte futbalový vzor?

Je ním a stále ním bol môj otec, ktorého som sledoval v každom jednom stretnutí, pokiaľ mi to čas dovolil. Učil som sa od neho a aj touto cestou sa mu chcem poďakovať za jeho trpezlivosť a obetavosť, že stál pri mne aj v ťažkých chvíľach.

Text a foto: (jj)