Žiarsky kaštieľ je v súkromných rukách. Aká je jeho história? Pokračujeme v rozhovoroch s archeológom Mosným

n 28.12.2015 10:01 - Žiar nad Hronom

V tomto vydaní pokračujeme v rozhovoroch s archeológom Petrom Mosným. Chceme sa v ňom rozprávať o terajšom kaštieli, ktorý je vstupnou bránou do nášho mesta a vnímame ho ako renesančno-barokový.

Mohlo by sa teda zdať, že jeho výstavba spadá časovo do 18. storočia. Vzhľadom na to, že v priestore súčasného parku, ktorý je v susedstve kaštieľa, existovalo sídlo Kvádov o takmer 1400 rokov skôr, je možné, že už v tom čase na mieste kaštieľa stálo nejaké opevnenie?

Nemáme o tom zatiaľ žiadne poznatky ani správy z historických materiálov. Čo sa týka Kvádov, išlo pravdepodobne o menšiu osadu pozostávajúcu z nadzemných drevených stavieb, akých bolo v Žiarskej kotline viac. Podrobnosti o tejto osade by nám mohol odhaliť až rozsiahlejší archeologický výskum.

Čo teda bolo predchodcom terajšieho kaštieľa?

Existuje jediná listinná zmienka z roku 1605 z čias Bočkajovského povstania, kde sa uvádza, že budovy (asi patriace k pevnosti) boli opravované. V tom čase kaštieľ slúžil, pravdepodobne už od 12. – 13. storočia, ako sídlo správcov územia. Išlo o sídlo správy majetku Ostrihomského arcibiskupstva v Šúšoli, ako sa v tom čase nazývala táto oblasť.

Vieme, kedy a kto dal tieto správcovské budovy prestavať na kaštieľ?

Ako sa píše v listinách, kaštieľ dal postaviť v roku 1631 na starších základoch zničenej pevnosti vtedajší ostrihomský arcibiskup Peter Pazmáň ako renesančno-barokovú stavbu. Predpokladám, že v tom čase na území Svätého Kríža boli už aj obydlia, budovy, ktoré využívali služobníci, úradníci, nejaký hospodársky dvor, čomu nasvedčuje aj súčasný zadný hospodársky trakt kaštieľa.

Odkedy sa kaštieľ využíval ako letné sídlo biskupa a čo to v tých časoch znamenalo?

Kaštieľ vo vtedajšom Sv. Kríži sa stal sídlom banskobystrických biskupov od roku 1776 po reorganizácii cirkevných území na podnet Márie Terézie a po následnej činnosti pápežskej stolice. Následne bol darovaný novému biskupstvu, ktoré viedol prvý Banskobystrický biskup gróf František Berchtoldt.

On kaštieľ zveľadil a presunul tu sídlo biskupa z Banskej Bystrice, čím Sv. Kríž stúpol na význame.

Čo sa dialo s kaštieľom potom?

Kaštieľ sa obnovoval a mal dobré aj horšie časy, bol však stále sídlom Banskobystrických biskupov a to až do roku 1941, keď na podnet biskupa Škrábika bolo biskupské sídlo prinavrátené do Banskej Bystrice.

Aké horšie časy ste mali na mysli?

Časy boli neisté, stéle boli nejaké povstania, raz jedni, raz druhí, prechádzali tadiaľto cisárske vojská, zvádzali sa tu tuhé boje. Kaštieľ bol vypálený aj vyrabovaný.

A aké sú perspektívy kaštieľa dnes?

To je otázka na majiteľa kaštieľa, keďže v súčasnosti je v súkromných rukách.

Ale predsa, kaštieľ je chráneným objektom, kultúrnou pamiatkou? Ak áno, čo z toho pre jeho majiteľa vyplýva?

Kaštieľ je národnou kultúrnou pamiatkou a podľa zákona o ochrane pamiatok musí byť každá prestavba alebo aj jeho využívanie odsúhlasené pamiatkovým úradom, ktorý dohliada na to, aby sa čo najviac z histórie zachovalo pre súčasnosť aj pre budúcnosť.

Text a foto: A. Bobák