Nezaháľa ani v hokeji, ani v škole

n 10.12.2015 8:00 - Spišská Nová Ves

Hokejisti Spišskej Novej Vsi boli po 27. kole v druhej najvyššej súťaži na Slovensku, čiže v čase rozhovoru s najmladším členom mužstva Martinom Bdžochom, na ôsmom mieste so skóre 79:114. Osemnásťročný obranca si naplno užíva pôsobenie v A-tíme a snaží sa načerpať čo najviac skúseností od starších kolegov.

Hrať seniorskú ligu v takom mladom veku a podávať dobré výkony, nie je jednoduché. „Je to pre mňa pocta hrať s mužmi. Mužský hokej je niečo iné ako hokej v mládežnických tímoch. Dosť v ňom rozhodujú skúsenosti, hra je o niečo rýchlejšia a hráči hrajú viac s rozumom,“ povedal Bdžoch.

Ten nadobudnuté skúsenosti a zručnosti využíva aj v juniorskom tíme Spišiakov, v ktorom taktiež hrá.

„Áčko hrá cez pracovné dni a juniorka zas cez víkend, niekedy však dostanem v juniorke aj voľno. No teraz je taká situácia, že juniori majú málo hráčov tak chodím hrať aj za nich spolu s niektorými ďalšími spoluhráčmi z prvého tímu,“ ozrejmil odchovanec Spišskej Novej Vsi svoje pôsobenie v oboch mužstvách.

Tento režim však nie je med lízať. „Zvládať sa to určite dá, ale je to dosť náročné. Telo má menej času na regeneráciu a po dlhšej dobe bez pauzy je dosť cítiť únavu,“ vravel.

Osobného tútora v A-tíme nemá. Snaží sa učiť od všetkých skúsenejších kolegov. Celkom sa mu to darí, veď v doteraz dvadsiatich zápasoch, v ktorých nastúpil, nazbieral osem bodov za dva góly a šesť asistencií.

„Ak niečo neviem, prípadne niečo pokazím, tak mi to vysvetlí hociktorý z chalanov alebo tréner, ktorý má množstvo hokejových skúseností. Najčastejšie ale takéto veci riešim s kolegom z obrany vynikajúcim spoluhráčom a kamarátom Braňom Cvengrošom,“ prezradil.

Najväčší fanúšikovia sú rodičia

Pri mladých talentovaných hráčoch stoja často rodičia, ktorí svoje deti podporujú a, samozrejme, im aj fandia. Výnimkou nie je ani Martin.

„Rodičia ma podporujú ako v hokeji, tak aj v škole. Na hokej ma dal ocko a som mu za to veľmi vďačný. On je môj najväčší fanúšik, potom určite mamka a súrodenci,“ uviedol.

No nezabudol spomenúť ani kamarátov: „Na stretnutia chodia fandiť aj kamaráti, s ktorými som vyrastal. Po prvom góle do siete Topoľčian som si spomenul na jedného úžasného človeka, ale meno neprezradím (smiech).“

Popri hokeji musí mladý obranca stíhať aj školské povinnosti, momentálne je v maturitnom ročníku Technickej akadémie.

„Zosúladiť hokej a školu, aby to fungovalo, je veľmi náročné. Učitelia rešpektujú, že hrám hokej a tréner zas rešpektuje to, že ešte chodím od školy. V škole nemám žiaden individuálny plán, ale normálny, tak ako ostatní študenti. Snažím sa ju neflákať a chcem ju normálne skončiť ako ostatní spolužiaci,“ skonštatoval.

Každý človek, nie iba športovec, má vlastný sen. „Chcel by som sa raz ním živiť. No už od detstva, od kedy som stál prvýkrát na korčuliach je môj hokejový sen ten najvyšší. NHL. Myslím si, že je to sen každého hokejistu hrať v drese niektorého z klubov NHL. Veď snívať nie je zakázané,“ zahľadel sa do budúcna.

Vodu nenosí

Často sa stáva že mladíci robia v mužstve aj mimošportové veci – nosia vodu, zbierajú puky, prípadne sú cieľom žartíkov od starších hráčov.

„Tak vody nenosím, aj keď som najmladší, pretože to robí kustód. Ale čo sa týka pukov, tak tie zbieram a nosím podľa toho, či vyhrám alebo prehrám hru „kameň, papier, nožnice“. A starší hráči si zo mňa neuťahujú aj keď som najmladší,“ zakončil Bdžoch.

Branislav Sarňák, foto: archív Martina Bdžocha